Dolné Dubové 21. októbra (TASR) – Pred piatimi rokmi, keď si obec Dolné Dubové pri Trnave pripomínala 750. výročie prvej písomnej zmienky, pokrstili predstavitelia obce výpravnú monografiu, zachytávajúcu najdôležitejšie historické momenty. Dnes je kniha nedostatkovým tovarom a keďže záujem o ňu pretrváva, rozhodlo sa obecné zastupiteľstvo pripraviť jej dotlač. A urobiť v texte zároveň niekoľko korektúr. Jednou z nich je datovanie vzniku miestneho kostola Nanebovzatia Panny Márie.

"Vo všetkých prameňoch sa doteraz uvádzalo, že bol postavený v 14. storočí. Pamiatkový výskum, ktorý sme robili pri jeho nedávnej oprave však dokázal, že pôvodná stavba je ešte staršia, z konca 13. storočia. Čo nás veľmi teší," povedal pre TASR starosta Dolného Dubového Peter Bobek.

V prvej písomnej zmienke z roku 1262, kde kráľ Belo IV. daruje Dolné Dubové komesovi Serefelovi, je v latinsky písanom dokumente názov obce Dumbou. Majitelia obce sa stáročiami striedali a aj názov obce prechádzal svojím vývojom. V roku 1510 bola vedená ako Dombo, 1774 Unter-Dombova, 1808 Alsó-Dombó a 1930 ako Dolnie Dubové. Slovo domb je slovanského pôvodu, podnes sa zachovalo v skomoleninách maďarského jazyka vo význame „pahorok zarastený dubmi". Súčasný názov obce pretrváva od roku 1940.

Kroniky ale uvádzajú rok 1530, kedy boli vyplienené mnohé obce vrátane Dolného Dubového a následne potom, v období rokov 1598 až 1603 následkom tureckých nájazdov a povstania Štefana Bočkaja, poklesol počet usadlosti v Dolnom Dubovom z 51 na 10. Zviechalo sa iba pomaly, čo však už o štyridsať rokov miestnym nebránilo, aby pre svoje potreby kostol prestavali. Najväčší stavebný zásah pre boží stánok prišiel po roku 1783, keď do Dolného Dubového prichádza veľká postava dejín obce – kňaz, spisovateľ, autor prvého slovenského románu, Jozef Ignác Bajza. V obci pôsobil do roku 1805 a za ten čas tam vytvoril tento národovec a literát podstatnú časť svojho literárneho diela. Za jeho pôsobenia v roku 1793 pribudlo pred kostol súsošie Kalvárie, o rok neskôr hlavnú loď predĺžili a bola pristavená nová veža. Ako sa uvádza v historických análoch, dolnodubovská fara nebola nijako zvlášť bohatá, Bajza bol však človek praktický a podnikavý. Farské polia obrábal vo vlastnej réžii a usiloval sa, aby jeho hospodárstvo bolo vzorom pre tamojších roľníkov. Postavil si aj menšiu pálenicu.

Dolné Dubové malo aj neskôr šťastie na správcov farnosti, po Bajzovi prichádza bernolákovec Ján Koreska a následne Štefan Ujságh, ktorý bol svedkom, ako v roku 1856 obec vyhorela. Daroval cirkvi vlastný dom, kam bola premiestnená fara a starú faru nechal prerobiť na školu a byt organistu. Jeho nasledovník Vojtech Plechlo zase začiatkom 20. storočia založil v Dolnom Dubovom najskôr úverové a potom potravinové družstvo.

Kroniky prezrádzajú aj menšie, no nemenej významné udalosti akou bolo, že po rozpade monarchie sa v októbri 1919 prvýkrát zapísalo konanie obecného zastupiteľstva v slovenčine, že v roku 1928 najskôr statkár Jozef Remenár kúpil ako prvý osobné a Izidor Diamant nákladné auto. V tom istom roku začali stavať školu, v roku 1935 odštartovali elektrifikáciu obce, v roku 1937 bolo sprevádzkované osvetlenie jej horného konca. V roku 1946 začali s obnovou Nemcami zničeného mosta a v roku 1960 zanikla funkcia obecného bubeníka, pretože bol zavedený obecný rozhlas. A potom v rámci budovania socialistickej obce pribudol obecný úrad, kultúrny dom, komunikácie, dom smútku, kanalizácia, plynofikácia a v roku 1969, v čase politického uvoľnenia, začala aj výstavba kaplnky sv. Jozefa Kalazanského.