< sekcia Regióny

VIDEO:Brezová pod Bradlom prišla o viac ako desať percent obyvateľstva

Na snímke pohľad na mesto Brezová pod Bradlom (okres Myjava) z Mohyly Milana Rastislava Štefánika, ktorá bola odhalená na Bradle v roku 1928, 19. októbra 2018. Foto: TASR - Vladimír Miček

Ešte v roku 2001 mala Brezová pod Bradlom 5567 obyvateľov, ku dňu vyhlásenia komunálnych volieb 10. júla 2018 to bolo už len 4969 ľudí, čo je pokles o 598 obyvateľov, ktorý predstavuje 10,74 percenta.

Brezová pod Bradlom 20. októbra (TASR) – Demografický vývoj mesta Brezová pod Bradlom má výrazne klesajúci trend. Počas približne 17 rokov prišlo mesto o viac ako desať percent obyvateľstva.

Ešte v roku 2001 mala Brezová pod Bradlom 5567 obyvateľov, ku dňu vyhlásenia komunálnych volieb 10. júla 2018 to bolo už len 4969 ľudí, čo je pokles o 598 obyvateľov, ktorý predstavuje 10,74 percenta. Optimistický nie je ani výhľad do budúcnosti, keďže index starnutia je 193,6. Index predstavuje pomer osôb vo veku 65 a viac rokov pripadajúcich na 100 obyvateľov vo veku do 14 rokov.

"V 70-tych a 80-tych rokoch sa uskutočňovala v našom meste bytová výstavba a podnik Pružináreň a strojárne rozširoval svoju výrobu. Do mesta prichádzali ľudia zo širokého okolia za prácou a bytmi. Po revolúcii sa fabrika rozdelila na menšie firmy a podnikatelia výrazným spôsobom znižovali počet zamestnancov. Častou príčinou odsťahovania mladých ľudí bolo aj štúdium na vysokých školách najmä v Bratislave a adekvátne zamestnanie k vyštudovaným odborom nachádzali práve v hlavnom meste,” uviedla primátorka Eva Ušiaková.

Na snímke Mestský úrad v meste Brezová pod Bradlom (okres Myjava), 19. októbra 2018.
Foto: TASR - Vladimír Miček


Jedným z dôvodov poklesu obyvateľstva bol spomínaný nedostatok pracovných miest. Z mesta postupne odišli veľké firmy ako C.E.P Scherdel, Subtil, Mosdorfer či Maccaferri. "Možným dôvodom boli nevyhovujúce priestory, pokiaľ firmy chceli expandovať a mesto im nevedelo poskytnúť adekvátnu náhradu. Preto odišli na Myjavu a do Senice. Zamestnanie je ale iba jeden z mnohých dôvodov, prečo sa občania sťahovali na iné miesta. Aj napriek tomu, že mesto Myjava má dostatok pracovných príležitostí, tiež im v priebehu desiatich rokov klesol výrazne počet obyvateľov. Čo sa týka dane z nehnuteľností, mali sme zo širokého okolia jednu z najnižších," poznamenala primátorka.

Mestu nepomohlo ani zatvorenie strednej odbornej školy (SOŠ), ktorú Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) zlúčil s odbornou školou v Myjave. "Demografický vývoj má plánovanú klesajúcu tendenciu až do roku 2024 a TSK rušil niekoľko škôl, ktoré mali ďaleko viac študentov ako naša v poslednom roku svojej existencie. Objekt bývalej SOŠ patrí stále TSK a ak by sme chceli zriadiť akúkoľvek formu školy, potrebujeme ich súhlas. Viac ako štyridsať rokov sa do budovy neinvestovalo a keby sme ju chceli vrátiť do pôvodného stavu, vyžadovalo by to nemalé finančné prostriedky," povedala Ušiaková.

Mesto má vypracovanú koncepciu rozvoja, v ktorej spomína, že nárast obyvateľstva mesta je možné dosiahnuť jednak prirodzeným rastom, ale v prípade Brezovej pod Bradlom je reálnejší rast obyvateľov v rámci vnútroregionálnej migrácie predovšetkým z okolitých obcí a osád, ale aj z iných regiónov a zahraničia.

Vytváranie podmienok pre rozvoj hospodárskych aktivít obce a pre tvorbu nových pracovných príležitostí a tým aj rozvoj zamestnanosti na území obce je jedným zo základných cieľov, ktoré si mesto stanovilo. "V budúcom období sa treba zamerať na výstavbu rodinných a bytových domov, na vidiecky cestovný ruch či reštauračné a ubytovacie služby," doplnila primátorka.



Mesto má záujem obnoviť osobnú železničnú dopravu



Mesto Brezová pod Bradlom sa v spolupráci s ďalšími obcami a občianskym združením (OZ) Veterany.eu pokúša obnoviť železničnú osobnú dopravu na trati Jablonica – Brezová pod Bradlom.

Úsek Jablonica – Brezová pod Bradlom bol slávnostne uvedený do prevádzky 6. septembra 1899. Zatiaľ posledný osobný vlak v rámci pravidelnej dopravy odišiel zo stanice Brezová 31. januára 2003. Napriek zrušeniu osobnej pravidelnej dopravy je železničná trať v tomto úseku prevádzkyschopná, keďže je využívaná pre nákladnú dopravu. Uskutočnilo sa na nej aj niekoľko súkromných jázd osobných súprav vlakov, ktoré si objednali súkromné spoločnosti alebo ich organizovali nadšenci.

Naposledy prišiel osobný vlak do Brezovej pod Bradlom 3. septembra 2016, keď OZ Veterany.eu aj s podporou ďalších subjektov zorganizovalo jazdu historickým motorovým vlakom pre širokú verejnosť pri príležitosti konania 14. ročníka Regionálneho zrazu cykloturistov regiónu Záhorie a zrazu cykloturistov v Malých Karpatoch, ako aj Jablonického jarmoku a Obecného dňa v Jablonici. "Cieľom nášho združenia je aj záchrana železničných tratí, na ktorých bola zastavená osobná železničná doprava. Preto presadzujeme opätovné zavedenie osobnej dopravy na trati Jablonica – Brezová pod Bradlom. Už aj v minulosti sme robili tematické jazdy, o ktoré bol veľký záujem. V regióne je veľký turistický potenciál v podobe Mohyly M. R. Štefánika, jeho rodného domu na Košariskách, ale aj hrad Branč a ďalšie cykloturistické ciele v okolí," ozrejmil snahu predseda OZ Veterany.eu Jaroslav Filo.

Podľa návrhu by sa v prvej etape obnovila osobná doprava počas turistickej sezóny od 4. mája do 20. októbra a náklady na jej prevádzku by boli 33.150 eur. "Ukázal sa veľký turistický potenciál regiónu. Rozhodli sme sa preto koncipovať návrh cestovného poriadku tak, aby tri páry spojov premávali každú sobotu od mája do druhej polovice októbra. Vlaky z Jablonice a späť budú nadväzovať na osobné vlaky na trase Trnava – Kúty," vysvetlil autor projektu obnovenia osobnej železničnej dopravy Peter Vodička.

Mesto bude iniciovať stretnutia so samosprávami Trnavského a Trenčianskeho kraja, cez ktoré železničná trať prechádza. "Iniciatívu mesto víta. Vzhľadom na finančnú náročnosť ale preferujeme v prípade obnovy prevádzku počas turistickej sezóny a počas príležitostných akcií, ktoré usporadúvajú samosprávy pri tejto trati. Mesto má záujem podieľať sa na spolufinancovaní a po roku zistíme rentabilitu. Určite sa dostane spolufinancovanie obnovenia dopravy aj do rozpočtu na budúci rok," spresnila primátorka mesta Eva Ušiaková.



"V regióne sú kultúrne podujatia, ktoré by mali potenciál, aby pritiahli návštevníkov. Ako príklad môžem uviesť májové slávnostné podujatia pri príležitosti tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika, ale aj tradičné akcie, ako sú jarmoky a slávnosti v jednotlivých obciach pozdĺž trate," doplnil Matúš Valihora z útvaru kultúry a miestnych tradícií v Brezovej pod Bradlom.

Na snímke železničná stanica v meste Brezová pod Bradlom (okres Myjava), 19. októbra 2018.
Foto: TASR - Vladimír Miček


Legendárne dielo Svágo Ragan vzniklo podľa reálnej postavy



Humoristickú poviedku Sváko Ragan z Brezovej napísal v roku 1927 spisovateľ, publicista a finančný úradník Elo Šándor. Najväčšej slávy sa mu dostalo po roku 1976, keď bola nakrútená legendárna televízna trilógia Sváko Ragan.

Aj v súčasnosti sa diváci zabávajú na úsmevných príbehoch svojrázneho Sváka Ragana z Brezovej, ktoré spisovateľ zhrnul v rovnomennej trojzväzkovej knihe. Dielo čarovne zachytávajúce tradície a zvyky ľudí z kopaničiarskeho prostredia sa dočkalo vydareného filmového spracovania.

Na snímke hrob Martina Lacka na cintoríne v meste Brezová pod Bradlom (okres Myjava), ktorý bol predlohou postavy Sváka Ragana. Knižné spracovanie o svojráznom „Brezofčanovi" vydal Elo Šándor v roku 1927 a vo filmovom spracovaní ho stvárnil o polstoročie neskôr Jozef Kroner. Postava veselého obchodníka pochádza zo skutočnej osoby a "čistokrvného" rodáka z mesta Martina Lacka, ktorého život však nebol vždy veselý.
Foto: TASR - Vladimír Miček


V dnes už kultovej trojdielnej televíznej snímke vytvorila bizarné postavičky plejáda popredných slovenských hercov. Okrem excelentného Jozefa Kronera v hlavnej úlohe si v komédii zahrali tiež Michal Dočolomanský, Ivan Krajíček, Zuzana Kronerová, Jozef Dóczy, Ivan Palúch alebo Jozef Bednárik. Humornú atmosféru dotváralo originálne miestne nárečie, piesne i tance.

Nie každý vie, že Sváko Ragan mal predlohu v reálnej postave, ktorou bol Martin Lacko. Narodil sa v roku 1847, bol garbiarom a poľnohospodárom, ale drahá liečba jeho detí stála rodinu nemalé financie a tak predal väčšinu svojho majetku, predovšetkým role.

Táto situácia ho prinútila prejsť od poľnohospodárstva k obchodovaniu. To znamenalo množstvo cestovania po jarmokoch a na jednom z nich vo Vrbovom sa s ním stretol spisovateľ Šándor. "Tomu ho už skôr odporučil básnik Vladimír Roy, ktorý robil evanjelického kňaza v neďalekom Bukovci," uviedol bývalý učiteľ v Brezovej pod Bradlom Peter Uhlík.

Aj keď sa na Lacka v podobe Sváka Ragana spomína ako veselého a vždy vtipného človeka, v reálnom živote to nemal jednoduché. V jeden deň mu zomreli naraz dve dospelé deti, 27-ročný syn Martin a o sedem rokov mladšia Judita. "Martin zomrel na chorobu, ale pri Judite to bola tragédia. Skolabovala po tom, ako sa dozvedela o smrti svojho staršieho brata,“ doplnil Uhlík. Na hrobe, kde sú spolu s rodičmi pochovaní, je k tragédii vyrytý text: "V lužko nemoci sestra i brat v jednu hodinu život dokonali, zrjedkavost velka to a mož byt len zázrak, aby dva v jednom hrobe spočívali."

Uplynulo 90 rokov od odhalenia Mohyly M. R. Štefánika



V tomto roku si v Brezovej pod Bradlom pripomenuli 90. výročie odhalenia Mohyly Milana Rastislava Štefánika. Slávnostne ju odhalili na Bradle 23. septembra 1928.

Autorom mohyly na Bradle je Dušan Jurkovič, ktorý bol osobným priateľom Štefánika. Jurkovič nie je iba autorom samotnej mohyly, ale je aj autorom myšlienky pochovať M. R. Štefánika a troch talianskych letcov, ktorí s ním zahynuli, na Bradle. "Pre túto myšlienku získal Jurkovič súhlas Štefánikových pozostalých a príslušných úradov," ozrejmil zrod myšlienky Matúš Valihora z útvaru kultúry a miestnych tradícií v Brezovej pod Bradlom.

Jurkovič predstavil, ako bude mohyla vyzerať už v roku 1920, ale na začatie stavby sa muselo počkať ďalších sedem rokov. Dôvodom bol nedostatok financií. Rozpočet na stavbu bol 2,8 milióna vtedajších korún. Štátne orgány a ďalšie organizácie dokázali dať dohromady 800.000 korún, zvyšnú chýbajúcu čiastku sa podujal vyzbierať Spolok pre zbudovanie mohyly. Trvalo sedem rokov, kým sa financie podarilo vyzbierať.



Samotná stavba mohyly trvala 280 pracovných dní. Bolo to vďaka tomu, že práce prebiehali na dvoch miestach súčasne. "V kameňolome Dreveník na východe Slovenska ťažili spišský travertín, ktorý priamo v kameňolome opracovali na presne určené rozmery. Železnicou ich prepravili do Brezovej pod Bradlom. Na ich prepravu bolo treba 194 vagónov. Druhá skupina na Bradle tieto opracované kvádre skladala. Zaujímavosťou je, že k dispozícii mali iba jedno nákladné auto, zvyšok sa vozil na vozoch ťahaných koňmi," doplnil Valihora.

V roku 1947 navrhol Jurkovič rozšírenie mohyly na Bradle o dve nové terasy, ktoré mali slúžiť ako pamätník padlým letcom v 2. svetovej vojne. Po nástupe totalitného režimu sa už návrh nezrealizoval. Po roku 1948 boli slávnosti na Bradle zakázané, s výnimkou rokov 1968 a 1969. Slávnosti sa obnovili až po novembrovej revolúcii v roku 1989, keď sa prvé ponovembrové zhromaždenie konalo 9. decembra.

Mohyla počas socializmu chátrala napriek tomu, že bola kultúrnou pamiatkou. Po roku 1980 dokonca masív Bradla zámerne zalesnili borovicami na ploche 33 hektárov. Rekonštrukcia pamiatky začala až po roku 1989 a trvala sedem rokov. Travertín bol poškodený v značnom rozsahu a vymeniť sa muselo až 30 percent obloženia mohyly.

Napriek rekonštrukcii mohyly problémom zostáva chýbajúca infraštruktúra pre stúpajúci počet návštevníkov Bradla. "Vlastníkom mohyly je mesto Brezová pod Bradlom, ktoré vypracovalo koncepciu rozvoja. Ale tak malé mesto bez pomoci štátu a štátnych inštitúcií nie je schopné realizovať náročné projekty," dodal Valihora.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.