< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Do tretice celé zle

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

J. Hrabko komentuje výsledky ústavného súdu.

Hoci aj počas parlamentných a vládnych prázdnin politická prevádzka neustáva, predsa len je viac času na obzretie sa aj po odkaze iných inštitúcií, ktoré výrazným spôsobom menili osoby a obsadenie. Jedným z nich je Ústavný súd, ktorý opustila väčšina sudcov, pôsobiacich po prvý raz v histórii vo funkcii 12 rokov. Iba pre úplnosť – ich predchodcovia v prvom a druhom Ústavnom súde, mali funkčné obdobie 7 rokov.

Priekopníci 12-ročného funkčného obdobia, teda v poradí tretieho Ústavného súdu, ukázali v praxi, že ide o naozaj veľmi dlhý čas v talári ústavných sudcov. A že si za tie roky na ne zrejme zvykli viac, ako na zabezpečovanie ochrany Ústavy a ústavnosti. Samozrejme, nie je žiadnym tajomstvom, že Ústavný súd je jedným z mocenských centier, ale to, čo najskôr naznačoval a potom aj ukázal v rozhodovaní a v rozhodnutí, má ďaleko od právneho štátu. Aj od ústavného príkazu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ktorý sa týka aj Ústavného súdu. Inými slovami, mantinely pre rozhodovanie súdu sú vytýčené a medze ústavnej kreativity položené. Dôležité pritom tiež je, že ústavní sudcovia zložili sľub na svoju česť a svedomie, že okrem iného budú chrániť aj princípy právneho štátu a spravovať sa Ústavou. Inak by totiž funkciu nemohli ani vykonávať.

Tretí Ústavný súd za 12 rokov činnosti vydal množstvo dobrých rozhodnutí. Aj množstvo zlých. Vydal množstvo spravodlivých rozhodnutí. Aj množstvo nespravodlivých. A tak ďalej a tak podobne. Škvrnou, ktorú nevyperie ani xxxxx, hoci ten vyperie inak naozaj všetko, je jedno z jeho rozlúčkových rozhodnutí, ktoré sa týka bezpečnostných previerok sudcov. Súd články a vety o nich vyškrtol priamo z Ústavy, čím zároveň šmahom ruky zmenil aj celkom iný článok Ústavy – o tom, že NR SR je jediným ústavodarným orgánom SR. Po uvedenom rozhodnutí súdu ním už jednoducho nie je. Napriek tomu, že mu základný zákon takúto právomoc nedáva a ani nepriznáva a sudcovia tretieho Ústavného súdu si ju jednoducho iba vymysleli. A Ústavu prepísali.

Dôsledkom uvedeného je, že stačí 7 z 13 nevolených, ale vymenovaných sudcov, ktorí môžu a dokážu nahradiť alebo zmeniť vôľu najmenej 90 zo 150 volených reprezentantov ľudu – poslancov parlamentu.

Tretí Ústavný súd tak oficiálne zaviedol v krajine ústavný neporiadok a chaos. Keď neplatí Ústava, rozdelenie moci ani kompetencie jednotlivých inštitúcií, neplatí nič. V porovnaní s prvým a druhým Ústavným súdom, možno konštatovať, že rozhodne nebol spomedzi nich najlepší.