< sekcia Publicistika

HRABKO o 1.POLROKU: Ak by sa Mistrík nevzdal, všetko mohlo byť inak

Juraj Hrabko v TABLET.TV Foto: TASR

V čase pred eurovoľbami sa vo všetkých krajinách Európy obávali nárastu extrémizmu, nie iba na Slovensku, povedal v Tablet.tv J. Hrabko.

Bratislava 6. júla (Teraz.sk) – Ak by sa Róbert Mistrík napriek dlhej a veľmi nákladnej predvolebnej kampani nerozhodol vzdať kandidatúry na post prezidenta v prospech Zuzany Čaputovej, možno by sme sa veľmi čudovali, kto by napokon vo voľbách zvíťazil. Pri hodnotení politických udalosti prvého polroka 2019 to v diskusii na Tablet.tv povedal publicista Juraj Hrabko.

Do druhého volebného kola sa totiž prebojovala Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič, na treťom, nepostupovom mieste však skončil Štefan Harabin. Ak by sa Marian Kotleba vzdal pred voľbami v jeho prospech a, naopak, Robert Mistrík ostal v súťaži, poradím kandidátov to podľa Hrabka mohlo významne zamiešať.

„Ak by Robert Mistrík tvrdohlavo trval na tom, že sa nevzdá, možno by sme sa dnes čudovali, kto je prezidentom. Zo strany Roberta Mistríka to bolo až úžasné politické rozhodnutie, ak si uvedomíte, ako dlho po tom išiel, koľko peňazí, vrátane vlastných prostriedkov, ho to stálo. Takýto krok sa nerobí často ani ľahko,“ pripomenul Hrabko, že viacerí politici a médiá pôvodne vyzývali na vzdanie sa kandidatúry Čaputovú. „Bol to politický krok nepolitika, akého dlhoroční politici schopní nebývajú,“ dodal na margo Mistríkovho odstúpenia.



V eurovoľbách na Slovensku zvíťazila koalícia Progresívneho Slovenska a SPOLU pred Smerom-SD a ĽS-NS. Nadštandardný výsledok kotlebovcov, ako aj výrazne proeurópskej koalície PS/SPOLU podľa Hrabka súvisí s celoeurópskym pohybom. „V celej Európe, vo všetkých krajinách, v ktorých bežali eurovoľby, to bolo zhruba rozdelené na dva hlavné tábory, nahrubo povedané „demokrati“ vs. „nedemokrati“. A v každej krajine sa obávali nárastu extrémizmu, to nebolo iba Slovensko,“ poznamenal Hrabko.

„Oplatilo sa to aj Ľudovej strane Naše Slovensko. A Čierny Peter ostal KDH, hoci malo lepší volebný výsledok ako SaS,“ poznamenal Hrabko na margo nedokonalosti volebného zákona. Hoci malo KDH lepší volebný výsledok ako SaS, bude mať až do brexitu o jedného poslanca menej.

„Čo sa týka Progresívneho Slovenska a SPOLU, urobili veľmi dobré politické rozhodnutie, keď sa rozhodli ísť ako koalícia. V eurovoľbách totiž nie je zvýšený prah zvoliteľnosti pre koalície. Takže nič neriskovali,“ zhrnul Hrabko.


Predsedníctvo V4


Koncom prvého polroka sa skončilo aj ročné slovenské predsedníctvo vo V4, ktoré sme realizovali pod heslom Dynamický Vyšehrad pre Európu a svet. „Dynamický Vyšehrad pre Európsku úniu sa nejakým spôsobom rozplynul. Čoraz častejšie sa ukazuje medzi štátmi V4 skôr nedohoda ako dohoda a presadzovanie spoločných záujmov. Lebo tie spoločné záujmy akosi prestávajú existovať, ak hovorím o politikách, ktoré si robia jednotlivé vlády doma,“ reagoval Hrabko.

„Keď sa začal presadzovať Maroš Šefčovič do novovznikajúcej Európskej komisie, dohodu štátov V4 okamžite dementoval český premiér Andrej Babiš. Ďalším problémom uhlíková neutralita, ktorú štáty V4, okrem Slovenska, zablokovali,“ dodal.


Štefánik a Ústavný súd


Celý rok 2019 je venovaný pamiatke stého výročia úmrtia Milana Rastislava Štefánika, vláda, samosprávy, ale aj rôzne iné subjekty pri tejto príležitosti pripravili veľké množstvo podujatí s cieľom pripomenúť si tohto významného štátnika. Podľa Hrabka je prax celoštátne koordinovaného pripomínania si významných udalostí a osobností pozitívna. „Ide naozaj o výrazné osobnosti slovenských dejín a podľa mňa je dobré, že sa vláda snaží udržiavať povedomie o nich. A robia sa aj akcie pre deti, nielen pre dospelých,“ pripomenul.

Celý polrok volí parlament kandidátov na ústavných sudcov, ale dodnes nenavolil všetkých 18 mien. „Vinníka môžeme priamo pomenovať a sú to tri koaličné strany. Lebo keby sa tieto tri strany dohodli, kandidátov zvolia a opozícia ich nedokáže zablokovať. A medzi tými tromi politickými stranami všetko ukazuje na Smer-SD, že to je ten hlavný, ktorý blokuje túto voľbu,“ uvažuje Hrabko.

Hoci prezidentka Zuzana Čaputová už vyhlásila, že ďalších kandidátov na sudcov nevymenuje, kým nebude mať zvolený plný počet kandidátov, podľa Hrabka možno časom názor zmení. „Poslanci boli povinní zvoliť osemnásť kandidátov, z ktorých mal prezident vymenovať deväť sudcov. Namiesto toho sme svedkami prepisovania ústavy v priamom prenose. Neviem odhadnúť, dokedy to bude trvať. Aj keď dvaja koaliční partneri avizujú, že na jeseň bude verejná voľba. Už chýbajú iba štyria kandidáti a myslím si, že ak nebudú zvolení do konca roka, by aj pani prezidentka mohla zmeniť svoje rozhodnutie. Musí si vybrať, či uprednostní čakanie kým budú všetci zvolení, alebo to, aby ústavný súd fungoval,“ uzavrel Hrabko.