Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Publicistika

GLOSA J. SOVIARA: Staničná stoka a vzdialený luxus

Komentár Foto: Teraz.sk

J. Soviar glosuje tému bratislavskej Hlavnej stanice.

Nedávno som sa už možno aj po tisíci raz ocitol na trati Bratislava – Košice. Na tom by nebolo nič zvláštne. Bez mučenia sa priznávam, že som bratislavský patriot, rodený Bratislavčan. No ocitnúť sa na bratislavskej hlavnej stanici, tak to je riskantný prechod stokou, rajom bezdomovcov, rôznych pochybných kreatúr, kriminálnych živlov. Skrátka ako sa ľudovo vraví: ,,Celé zle.“

Ako občan Bratislavy, ktorý tu platí dane a živí sa čestným spôsobom, mám neodškriepiteľné právo opäť zarýpať do tohto večne nekonečného problému. Absolútne netuším kto a koľko sa musel nazbíjať, aby sa z rekonštrukcie vstupnej brány do hlavného mesta stal nekonečný príbeh. Stačí pár kilometrov a hneď máte onakvejší prístav vlakov – Trnava, potom Piešťany.....Poprad-Tatry. Bezbariérové prístupy, pekné bufety, relatívny pokoj. Bratislavskú stanicu nezachráni ani fakt, že ako nosičov kufrov začali zamestnávať ľudí bez domova. Hoci je to veľmi šľachetný skutok.

Človek celý utrmácaný vystúpi v Košiciach. A vítajú ho pekné kaviarničky, čisté toalety, vo vestibule dokonca lekáreň, drogéria, predajňa potravín nemenovanej obchodnej siete, dokonca malé, ale skvelo zásobené mäsiarstvo. Takže jedno mesto môže a to hlavné akurát nie? Nechápem. Istý kandidát na primátora Bratislavy mal vo volebnom programe výstavbu metra.....to je vari divotvorný sen. Železničné a autobusové stanice sú už desaťročia vstupnou bránou do mesta. No ak v ich útrobách bojujete niekedy aj o prežitie, okradnú vás, nedovoláte sa pomoci, tak to je na úvod, či záver pobytu celkom slušný zážitok. Nehovoriac o takzvaných nezapojených taxikároch, ktorým (logicky) nevedomky skočíte na ich chamtivý lep a iba za jazdu do Starého mesta sú z vás schopní vyzliecť úplne všetko.

Bratislavu mám rád v takmer všetkých jej podobách. Už som sa zmieril s nekonečnou výstavbou ,,sklenených krabíc“ tlačiacich sa kamsi do neba, odkiaľ putujú ľudia priamo do pekla. Bratislava je naozaj skvelé mesto pre život. Veľmi ma však mrzí (mešťanostov zrejme nie), že o skvelé a nezabudnuteľné zážitky z jej krásnych miest bývajú ľudia ochudobnení iba preto, že im celkový dojem pokazí práve spomínaná vstupná brána do mesta.