< sekcia

Žiga: Platnosť VHZ by sa mohla skrátiť o päť alebo sedem rokov

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Na skrátenie platnosti záväzku dotovania výroby elektriny z domáceho uhlia tlačí Slovensko podľa Žigu aj Európska komisia.

Bratislava/Prievidza 14. júna (TASR) - Platnosť všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ), v rámci ktorého štát dotuje výrobu elektriny z domáceho uhlia, by sa mohla skrátiť o päť či sedem rokov. Pripustil to vo štvrtok v Bratislave minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD).

"Hovoríme možno o rokoch 2023, 2025. Sme tam ešte technicky podmienení aj trafostanicou v Bystričanoch, ktorá musí byť vybudovaná, aby sme mohli k takémuto kroku dôjsť. A samozrejme, pokiaľ neprídeme k riešeniam typu, že spojíme Trenčín so Žiarom nad Hronom R2 a nebude na to umožnené čerpanie peňazí, napríklad z európskych fondov z ďalšieho programovacieho obdobia," uviedol Žiga.

Ďalšou možnosťou je podľa neho aj špeciálny operačný program pre hornú Nitru, o ktorom by chceli rokovať s Európskou komisiou, kde by sa alokovalo 400-500 miliónov eur a všetky opatrenia, ktoré vláda navrhne, vedela do tohto balíka dostať a aj tie peniaze z neho na ne využiť. "Existuje aj takzvaný modernizačný fond na úrovni Európskej komisie, kde sa zbierajú zdroje z predaja emisných povoleniek, aj tam by sme vedeli použiť peniaze z tohto fondu. Hovoríme možno o objeme peňazí 200-300 miliónov eur," doplnil.

Na skrátenie platnosti záväzku dotovania výroby elektriny z domáceho uhlia tlačí Slovensko podľa Žigu aj Európska komisia. "My sa tomu nebránime, ale hovoríme aj o tom, že tento prípadný krok zo strany vlády bude znamenať aj veľký zásah do života ľudí na hornej Nitre. Pokiaľ nebudeme mať riešenia pre týchto ľudí, ktorí žijú na hornej Nitre a pracujú v baniach, hovoríme konkrétne o 4000 ľuďoch, ktorí pracujú priamo v baniach, a asi 14.000, ktorí sú nejakým spôsobom napojení na fungovanie baní, dovtedy nepristúpime k žiadnemu takémuto konkrétnemu kroku," zdôraznil.

"Čo sa týka vonkajšieho prostredia, to stále analyzujeme, vyhodnocujeme, a keď bude to vonkajšie prostredie zadefinované a schválené, v rámci toho budeme reagovať a prispôsobíme svoju koncepciu. Päť alebo sedem rokov je dostatočný priestor, aby ste vedeli, čo s tým spraviť. My vieme zareagovať aj za tri roky," reagoval na prípadné skrátenie VHZ generálny riaditeľ Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) Peter Čičmanec.

Najlepšie, najekonomickejšie dokončenie ťažby na ložisku je podľa neho dorúbanie zásob. "V súčasnosti máme viac ako 100 kilometrov chodieb, čiže vieme povedať, ako by to vyzeralo v rokoch 2021, 2023, 2025, koľko by bolo treba na revitalizáciu. Rudné bane sa zatvárajú od roku 1990 a ešte stále to pokračuje ďalej. Nie je to jednoduché, treba riešiť podzemné vody, plyny, je tam množstvo vecí, ktoré je treba vyriešiť. V každej situácii vieme povedať, čo prináša a aké je jej optimálne riešenie," skonštatoval.

Útlmom ťažby uhlia na hornej Nitre sa zaoberá pracovná skupina na úrovni podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD), ktorá zbiera jednotlivé opatrenia či už z podnikateľskej sféry, alebo úrovne samospráv. Vláda uvažuje aj o tom, žeby sa zriadila špeciálna funkcia koordinátora alebo splnomocnenca, ktorý by zastrešoval tieto aktivity.

HBP spolupracujú na transformácii regiónu v rámci platformy pre uhoľné regióny Európskej únie i tvorbe akčného plánu pre región, v rámci ktorých pripravili i nové výrobné programy a projekty. Rozvíjať chcú naďalej i strojársku výrobu, pokračovať chcú v oprave, certifikácii a kontrole vagónov pre európske štáty či poľnohospodárskych aktivitách, dodal Čičmanec.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.