Bratislava 3. júla (TASR) - Politické strany a koalície, ktoré v parlamentných voľbách získali viac ako desať percent hlasov, by mali prísť o časť príspevku od štátu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o politických stranách, ktorý na úvod desiateho rokovacieho dňa tretej schôdze predstavili poslanci SaS.

Ak by ich zmena prešla, subjektom, ktoré dosiahli viac ako desať percent hlasov, by sa príspevok za hlasy nad touto hranicou znížil o štvrtinu. Právna norma by sa v súčasnosti dotkla iba vládneho Smeru-SD, keďže ostatné parlamentné strany získali vo voľbách menej. Mechanizmus by sa podľa predkladateľov nemal dotýkať malých, slabých politických strán, ktoré majú stále potenciál rastu.

"Naopak, solidarizuje to veľké strany s vysokým volebným ziskom, ktoré zo štátneho rozpočtu na svoju činnosť dostanú menej, no stále budú ďalej fungovať," uvádzajú predkladatelia. Návrhom sa majú šetriť prostriedky štátneho rozpočtu. Opatrenie by malo prinútiť politické strany hospodáriť efektívnejšie.

Martin Chren (SaS) chce zase novelizáciou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch uzákoniť deň daňovej slobody ako pohyblivý pamätný deň. "Vláda vždy, keď schváli štátny rozpočet, priamo v ňom bude musieť uviesť, aké vysoké bude daňové zaťaženie, a potom už je ľahké vypočítať to na pracovné dni," povedal pred časom Chren. Pre túto iniciatívu sa liberáli rozhodli podľa jeho slov preto, aby občania Slovenska mohli posúdiť, či za dane, ktoré platia, dostávajú adekvátnu protihodnotu.

V rámci posledných návrhov na tejto schôdzi sa bude hovoriť aj o iniciatíve OĽaNO. Hnutie chce novelizáciou rokovacieho poriadku kontrolovať účasť poslancov NR SR na rokovaní cez čipovú kartu. Tá by mala nahradiť doterajší spôsob zisťovania účasti, teda prezenčnú listinu, na ktorú sa poslanci podpisujú.

"Každý poslanec po zložení sľubu dostane od kancelárie preukaz a čipovú kartu, ktoré môžu jednoducho, efektívne a zároveň nesporne zisťovať, či sa poslanec zúčastňuje na rokovaní," vysvetľujú podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová a šéf klubu OĽaNO Jozef Viskupič vo svojom návrhu.


A. Martvoň: Smer podporí krátenie príspevku pre strany, ak sa dotkne všetkých

Strana Smer-SD podporí návrh SaS, ktorým chcú liberáli vziať časť štátneho príspevku za hlasy veľkým politickým stranám. Sociálni demokrati sa ho však pokúsia zmeniť tak, aby sa nedotkol len strany Smer-SD, čo liberálny návrh sleduje, ale aby mal dosah na všetky parlamentné strany.

"Ja osobne, a myslím si, že aj moji kolegovia, návrh podporíme. Ale takým spôsobom, aby sa to solidárne dotklo všetkých," vyhlásil poslanec Smeru-SD Anton Martvoň, podľa ktorého novela zákona o politických stranách nemá znevýhodňovať žiadnu stranu.

SaS odôvodňuje svoj návrh šetrením. Martvoň tvrdí, že "pokiaľ chceme ušetriť najviac, najlepším riešením by bolo krátiť príspevok všetkým politickým stranám". Súčasný návrh SaS navyše označil za farizejský a nazdáva sa, že liberáli ho predložili, lebo závidia sociálnym demokratom veľký úspech vo voľbách a z neho vyplývajúci finančný zisk.

"Do politiky zisky nepatria," upozornil ho poslanec Martin Chren (SaS). Jeho stranícky kolega Jozef Mihál zdôraznil, že návrh SaS nie je farizejský, taký je skôr Smer-SD, ktorý oklamal svojich voličov. "Vy hovoríte o farizejských návrhoch? Vy, čo ste najväčší farizeji akých Slovensko poznalo?" obrátil sa na poslancov Smeru-SD.

Pripomenul im viaceré predvolebné sľuby vrátane toho, že neznížia príspevok do druhého piliera, k čomu ale v skutočnosti má dôjsť. "To, čo vidíme teraz, to je katastrofa, ktorá sa valí na sporiteľov. Kde ste to mali v programe? Oklamali ste voličov," odkázal sociálnym demokratom Mihál.

Podľa návrhu SaS by mali politické strany a koalície, ktoré v parlamentných voľbách získali viac ako desať percent hlasov, prísť o časť príspevku od štátu. Ak by zmena liberálov prešla, subjektom, ktoré dosiahli viac ako desať percent hlasov, by sa príspevok za hlasy nad touto hranicou znížil o štvrtinu.

Právna norma by sa v súčasnosti dotkla iba vládneho Smeru-SD, keďže ostatné parlamentné strany získali vo voľbách menej. Mechanizmus by sa podľa predkladateľov nemal dotýkať malých, slabých politických strán, ktoré majú stále potenciál rastu.

"Naopak, solidarizuje to veľké strany s vysokým volebným ziskom, ktoré zo štátneho rozpočtu na svoju činnosť dostanú menej, no stále budú ďalej fungovať," uvádzajú predkladatelia. Návrhom sa majú šetriť prostriedky štátneho rozpočtu. Opatrenie by malo prinútiť politické strany hospodáriť efektívnejšie.