< sekcia Magazín

UNIKÁTNE FOTO: Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela?

Pekné folklórne tradície prežívajú v dedinke Selec pod Inovcom v Trenčianskom okrese.Na Kvetnú nedeľa /12. apríla/ dievčatá z detského folklórneho súboru Selčianka chodia vinšovať nové leto.Ako výslužku dostávajú do košíčkov od gazdiniek pestrofarebné kraslice a na bahniatka im vešajú stuhy. Foto: Archív TASR

Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové snímky s originálnymi popiskami. Tentokrát sa pozrieme na to, ako sa v minulosti slávila predveľkonočná Kvetná nedeľa.

Bratislava 25. marca (Teraz.sk) - Tento najstarší a najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka, teda Veľkú noc, oslávia v tomto roku v rovnakom termíne veriaci katolíckej, evanjelickej a gréckokatolíckej cirkvi.

Katolíci si počas tohto dňa pripomínajú rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a triumfálny vstup Ježiša do Jeruzalema, kde ho vítali palmovými listami a volali mu na slávu. O pár dní neskôr žiadali jeho ukrižovanie.

Počas Kvetnej nedele v rímskokatolíckych kostoloch kňazi posväcujú palmové alebo olivové ratolesti, v našich podmienkach sú to najčastejšie bahniatka. Tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy v budúcom roku. Bahniatka si do kostolov prinášajú na posvätenie aj veriaci.

Na Kvetnú nedeľu sa v katolíckych a evanjelických kostoloch spievajú alebo čítajú pašie - časti evanjelia, ktoré opisujú Pánovo utrpenie, od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti. Týmto dňom sa zároveň sa začína Veľký týždeň, čo je slovenské pomenovanie obdobia známeho ako Hebdomada sancta, čiže Svätý týždeň.

Kvetnú nedeľu slávia aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Tento deň je známy i pod názvom Palmová nedeľa podľa ratolestí, ktorými ľudia vystielali cestu Ježišovi prichádzajúcemu do Jeruzalema. V evanjelických kostoloch sa liturgia začína predspevom: "Aj hľa, vstupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. A vydajú ho pohanom, odsúdia na smrť, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych."

Ako uvádza etnologička Zora Mintalová Zubercová, bola to práve posledná nedeľa pred Veľkou Nocou, kedy po celom Slovensku chodievali vydajachtivé dievčatá so zelenými vetvičkami v rukách, aby vyhnali zimu a priniesli tak do dedín teplejšie obdobie, "časom sa význam obradu oslabil tým, že so zelenou ratolesťou začali i chodievať desať- a dvanásťročné dievčatá. Prechádzali z jedného konca na druhý s hájikom, lesolo, letečkom, májikom, stromčekom, zelenou vŕbou."

Takéto prútiky symbolizovali očakávanú vegetáciu a často boli ozdobené farebnými vajíčkami, stuhami, slamenými ozdobami či papierovými kvetmi.

V šurianskom regióne zvykli dievčatá vinšovať takto:

"Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela?
Dala som, dala, svätému Jánu, aby mi otvoril zelenú bránu.
Tráva zelená, vyše kolená: sedí baba v koši, o vajíčko prosí:
"Dajte mi, dajte, maľované vajíčko!
A keď mi nedáte, nebudú vám husi gágať, ani sliepky kodkodákať,
ani malé deti spávať!"


Po takomto prianí nezostávalo gazdinám nič iné, len obdarúvať vinšujúce vajíčkami, niekedy i slaninkou či múkou, ktoré neskôr dievčence dali chlapcom za oblievačky. Obliekali sa do kroja alebo do bieleho oblečenia, čo malo symbolizovať to, aby "kvitli ako stromy".

Dospelí chodievali do kostola na predveľkonočnú spoveď, ktorá ich mala očistiť od hriechov a pripraviť ich i vnútorne do nového obdobia.

Vo viacerých regiónoch Slovenska sa Kvetná nedeľa spájala i s vynášaním Moreny.

Kajúca žena v Litmanovej, 1990

Modlitba ženy počas Kvetnej nedele v gréckokatolíckom kostole v Litmanovej. 20.04.1990
Foto: Archív TASR


Úkony gréckokatolíckeho kňaza v Litmanovej počas Kvetnej nedele, 1990

Pohľad do gréckokatolíckeho kostola na Kvetnú nedeľu v Litmanovej. 20.04.1990.
Foto: Archív TASR


Predveľkonočné zvyky v Slovenskom Grobe, 1995

Kvetná nedeľa v Slovenskom Grobe, 9.4.1995
Foto: Archív TASR


Vynášanie Lesoly na Kvetnú nedeľu, 1995

K predveľkonočným zvykom v Slovenskom Grobe patrí aj vynášanie Lesoly na Kvetnú nedeľu. Deti v ľudovýchkrojoch chodia po domoch s konármi ozdobenými veľkonečnými kraslicami - Lesolou, z ktorých si v každejdomácnosti odoberú vetvičku s kraslicou na vytvorenie predsviatočnej atmosféry. 09.04.1995.
Foto: Archív TASR



Kvetná nedeľa v dedinke Selec, 1992

Pekné folklórne tradície prežívajú v dedinke Selec pod Inovcom v Trenčianskom okrese.Na Kvetnú nedeľa /12. apríla/ dievčatá z detského folklórneho súboru Selčianka, chodia vinšovať nové leto.Ako výslužku dostávajú do košíčkov od gazdiniek pestrofarebné kraslice a na bahniatka im vešajú stuhy. 23.04.1992.
Foto: Archív TASR


Mladá folkloristka si prezerá kraslice, 1998

Členka Detského súboru Kobylka z Devínskej Novej Vsi si prezerá veľkonočné vajíčka. 02.04.1998.
Foto: Archív TASR


Príprava veľkonočného stola podľa starých zvykov, 1999

Deti základnej evanjelickej školy sa učia pripravovať veľkonočný stôl podľa starých zvykov, kde nechýba aniveľkonočný baránok a zdobené vajíčka ako symbol života a úrody. Dávnu tradíciu vítanie jari predvedú pod vedením Marty Galádovej na kvetnú nedeľu v expozícii "Škola našich predkov" v Evanjelickom lýceu v Bratislave. 28.03.1999.
Foto: Archív TASR


K predveľkonočným zvykom v Slovenskom Grobe patrí aj vynášanie Lesoly na Kvetnú nedeľu. Deti v ľudových krojoch chodia po domoch s konármi ozdobenými veľkonočnými kraslicami - Lesolou, z ktorých si v každej domácnosti odoberú vetvičku s kraslicou na vytvorenie predsviatočnej atmosféry. 09.04.1995.
Foto: Archív TASR

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.