Attack on Prime Minister
News in English
Ján Beňo je autorom viacerých prác pre najmenších čitateľov ako napríklad Sneh je môj kamarát (1978), Letná fujavica (1978), Naučil som sa mlčať (1985).
Autor TASR
Slatinka/Bratislava 3. októbra (TASR) - Ján Beňo nebol len autorom prozaickej tvorby pre dospelých, ale aj tvorcom literárnych a dramatických diel pre mládež. Venoval sa tiež literárnej kritike, písaniu recenzii a publicistike. Diela, ktoré napísal spája spoločná téma, ktorou je autorov rodný kraj.
Od narodenia popredného slovenského spisovateľa Jána Beňa uplynie v utorok 3. októbra 90 rokov.
Ján Beňo sa narodil 3. októbra 1933 v Slatinke, ktorá je v súčasnosti miestnou časťou obce Zvolenská Slatina. Po absolvovaní gymnázia vo Zvolene študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (1952 - 1957). Následne pracoval ako pedagóg v Banskej Bystrici, krátko pôsobil aj ako redaktor v Československom rozhlase.
V rokoch 1959 až 1966 pracoval v redakcii denníka Smena. Od roku 1966 do roku 1972 bol redaktorom a aj zástupcom šéfredaktora literárneho časopisu Romboid. Po odchode z Romboidu bol do roku 1990 zástupcom šéfredaktora vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V rokoch 1993 - 1995 pôsobil na Ministerstve kultúry SR.
Z prostredia slovenskej dediny tematicky čerpajú knihy poviedok Každý deň narodeniny (1964), Nad modrým svetom (1968) či Alej lásky (1975). Udalosti na sklonku druhej svetovej vojny v jeho rodnom kraji zmapoval v románe Predposledný odpočinok (1980) a téma vojny je charakteristická aj pre knihu Žena v snehu (1994) či romány pre mládež Jeden granát pre psa (1971) a Škola sa začína v máji (1974).
Novelu s názvom Braček rozum, sestrička Harmónia (1971) napísal v súvislosti s okupáciou Československa v roku 1968. Osobitnú tému v tvorbe autora predstavovala hrozba zatopenia jeho rodnej Slatinky kvôli plánovanej výstavbe vodného diela. Tieto problémy zachytáva v románe Kým príde veľryba (1986) a čiastočne i v románe Posledný svedok (2007). V novelistických zbierkach Maslo na hlave (1997), Pŕhľava pre speváčku (2000) prostredníctvom satiry a irónie reagoval na negatívne spoločenské javy v 90. rokoch minulého storočia.
Ján Beňo je autorom viacerých prác pre najmenších čitateľov ako napríklad Sneh je môj kamarát (1978), Letná fujavica (1978), Naučil som sa mlčať (1985). Námety z ľudovej slovesnosti literárne spracoval v dielach Starý husár a nočný Čert (1993) alebo O Kubovi najkubovskejšom na celom svete (1997).
Z posledného tvorivého obdobia pochádzajú Beňove prozaické diela Posledný svedok (2007), Vlnenie (2011) alebo autobiografický román Život s kufrom (2016). Z knižiek pre deti možno spomenúť diela Šaľo a päť mudrlantov (2011) či Timotej a pradedo (2015).
Významný prozaik Ján Beňo, autor troch desiatok kníh, zomrel 8. decembra 2020 v Bratislave vo veku 87 rokov.
Zdroj: litcentrum.sk, kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2001)
Od narodenia popredného slovenského spisovateľa Jána Beňa uplynie v utorok 3. októbra 90 rokov.
Ján Beňo sa narodil 3. októbra 1933 v Slatinke, ktorá je v súčasnosti miestnou časťou obce Zvolenská Slatina. Po absolvovaní gymnázia vo Zvolene študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (1952 - 1957). Následne pracoval ako pedagóg v Banskej Bystrici, krátko pôsobil aj ako redaktor v Československom rozhlase.
V rokoch 1959 až 1966 pracoval v redakcii denníka Smena. Od roku 1966 do roku 1972 bol redaktorom a aj zástupcom šéfredaktora literárneho časopisu Romboid. Po odchode z Romboidu bol do roku 1990 zástupcom šéfredaktora vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V rokoch 1993 - 1995 pôsobil na Ministerstve kultúry SR.
Z prostredia slovenskej dediny tematicky čerpajú knihy poviedok Každý deň narodeniny (1964), Nad modrým svetom (1968) či Alej lásky (1975). Udalosti na sklonku druhej svetovej vojny v jeho rodnom kraji zmapoval v románe Predposledný odpočinok (1980) a téma vojny je charakteristická aj pre knihu Žena v snehu (1994) či romány pre mládež Jeden granát pre psa (1971) a Škola sa začína v máji (1974).
Novelu s názvom Braček rozum, sestrička Harmónia (1971) napísal v súvislosti s okupáciou Československa v roku 1968. Osobitnú tému v tvorbe autora predstavovala hrozba zatopenia jeho rodnej Slatinky kvôli plánovanej výstavbe vodného diela. Tieto problémy zachytáva v románe Kým príde veľryba (1986) a čiastočne i v románe Posledný svedok (2007). V novelistických zbierkach Maslo na hlave (1997), Pŕhľava pre speváčku (2000) prostredníctvom satiry a irónie reagoval na negatívne spoločenské javy v 90. rokoch minulého storočia.
Ján Beňo je autorom viacerých prác pre najmenších čitateľov ako napríklad Sneh je môj kamarát (1978), Letná fujavica (1978), Naučil som sa mlčať (1985). Námety z ľudovej slovesnosti literárne spracoval v dielach Starý husár a nočný Čert (1993) alebo O Kubovi najkubovskejšom na celom svete (1997).
Z posledného tvorivého obdobia pochádzajú Beňove prozaické diela Posledný svedok (2007), Vlnenie (2011) alebo autobiografický román Život s kufrom (2016). Z knižiek pre deti možno spomenúť diela Šaľo a päť mudrlantov (2011) či Timotej a pradedo (2015).
Významný prozaik Ján Beňo, autor troch desiatok kníh, zomrel 8. decembra 2020 v Bratislave vo veku 87 rokov.
Zdroj: litcentrum.sk, kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2001)
