< sekcia Magazín

Karel Čapek smrťou unikol koncentráku, lúčili sa s ním tisícky ľudí

Český spisovateľ, esejista, dramatik, publicista, prekladateľ a novinár Karel Čapek sa narodil 9. januára 1890. Foto: TASR

Zomrel 25. decembra o 18. hodine a 43. minúte.

Praha/Bratislava 26. decembra (TASR) – Vianoce 1938 sa končili a česká verejnosť sa lúčila s Karlom Čapkom. Novinové titulky 26. decembra lakonicky oznámili: "Karel Čapek mrtev". Pohreb sa konal 29. decembra 1938 a so spisovateľom sa prišli rozlúčiť tisícky priaznivcov, ale mnohí iní sa k nemu radšej nehlásili. Ferdinand Peroutka na tieto smutné udalosti spomína: "Keď vtedy nikto nechcel Karla Čapka pochovať, ujala sa ho katolícka cirkev a pochovala ho sama na svojom cintoríne. Na Národnom divadle, ktoré z Čapka dlho žilo, nebola vyvesená ani smútočná zástava."

Karel Čapek sa narodil 9. januára 1890 v obci Malé Svatoňovice. Pochádzal z troch súrodencov, všetci boli umelecky nadaní. Brat Josef bol maliarom a tiež spisovateľom, autorkou niekoľkých kníh bola aj sestra Helena. Karel študoval na gymnáziu v Hradci Králové a v Brně, maturoval na Akademickom gymnáziu v Prahe. Štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe ukončil v roku 1915.



V rokoch 1921-1923 pôsobil ako dramaturg vo Vinohradskom divadle, ako novinár pracoval v Národných listoch a v Lidových novinách.

Bol autorom viacerých poviedkových zbierok – Boží muka (1917), Trapné povídky (1921), Povídky z jedné kapsy a Povídky z druhé kapsy (1929)

Známy sa stal predovšetkým vďaka svojim divadelným hrám. V inscenácii RUR (Rossumovi univerzální roboti, 1920) sa prvý raz vyskytlo slovo "robot" pre umelú inteigentnú bytosť, aby sa neskôr tento pojem rozšíril do celého sveta. Ďalšou úspešnou hrou bol titul Věc Makropulos (1922). Už v roku 1924 Čapek dokončil svoju vizionársku hru Krakatit, ktorá predvídala hrozbu zneužitia ničivého vynálezu na politické či vojenské ciele.



V 30. rokoch 20. storočia vytvoril Čapek svoje zásadné diela, predovšetkým románovú trilógiu Hordubal, Povětroň a Obyčejný život (1933, 1934). Nasledoval román Válka s mloky (1936) a silne protivojnová Bílá nemoc (1937). V tomto diele Karel Čapek otvorene upozorňoval na nebezpečenstvo, ktoré pre Európu znamenalo nacistické Nemecko. Nasledovala protivojnová dráma Matka (1938). Román Život a dílo skladatele Foltýna už Čapek nestihol dokončiť, vyšiel rok po jeho smrti.

Karel Čapek ťažko niesol situáciu, v ktorej sa Československo ocitlo pred 2. svetovou vojnou a najmä po mníchovskej dohode. V tom čase však už bol sám terčom vyhrážok a anonymných listov, ktorých mu denne prichádzali stovky. Kolegovia ich pred ním skrývali a vyhadzovali, často ho tiež nenápadne sprevádzali cestou z redakcie domov, keďže sa obávali, že sa môže stať terčom fyzického útoku.

"Karel Čapek, jeden zo zločincov, jeden z netvorov, zober seba aj svoju zboľševizovanú ženu a utečte radšej z vily z našich peňazí postavenej... Úbožiak Karel Čapek, vrtichvost, čo na to teraz hovoríš, ty zlosyn, ty netvor hradný? To ste to s tým tárajom židom osloboditeľom hrobárom republiky vyhrali, vy zberba ľavičiarska!" vypisovali mu ľudia.

Na Čapka útočili nielen stúpenci Hitlera, ale aj Česi, ktorí boli zúfalí z Mníchovského diktátu a hľadali obeť, ktorú by zo zrady mohli obviniť. "Naraz časť ľudí hádzala vinu na Masaryka a na Beneša. Ale Beneš bol v tom čase preč a Masaryk už nežil. Navyše mal silný kult. Tak sa hľadal niekto, kto im bol blízko,“ povedal český historik Edvard Stehlík.

S Karlom Čapkom sa zblížil herec Hugo Haas, ktorý režíroval filmovú podobu hry Bílá nemoc a stvárnil v nej tiež hlavnú postavu. Haas napokon strávil vo vile Čapkovcov na Vinohradoch aj posledné chvíle, v ktorých Čapek so zápalom pľúc bojoval o život.

Kritická bola noc z 24. na 25. decembra, ešte celý ďalší deň zápasil s dusivým kašľom, lapal po dychu. Zomrel 25. decembra o 18. hodine a 43. minúte. Haasova manželka Bibi Haasová-Bibikoff spomínala: "Keď mi Hugo povedal, že Karel Čapek zomrel, ešte dodal: To už je naozaj koniec. Teraz sa to všetko začne." Čapek podľa Haasa už vedel, čo malo nasledovať.



Keď zomrel Čapek, jeho brat Josef povedal: "Ten Karel mal vždy v živote šťastie. Dokázal aj včas zomrieť. Už ho nič dobré nečakalo. Uvidíte, že ja to zaňho odsedím v koncentráku." Josefa Čapka nacisti naozaj odviedli do koncentračného tábora, v ktorom strávil takmer celú vojnu a zomrel krátko pred oslobodením na jar roku 1945.

Karel Čapek nemal štátny pohreb, no na rozlúčke nechýbali viacerí politici, herci či kolegovia spisovatelia bez ohľadu na politické presvedčenie. Eduard Bass, Čapkov posledný šéfredaktor z Lidových novin, pripomenul, že Čapka pochovali do hrobu, v ktorom mal byť kedysi pochovaný Karel Hynek Mácha. "Miesto básnika, ktorý sa uštval pri požiari mesta, prišiel básnik uštvaný pri požiari svojej krajiny," povedal Eduard Bass.



Zdroj: rozhlas.cz, lidovky.cz, tyden.cz, osobnosti.cz