< sekcia Magazín

Jon Voight, herec so slovenskými koreňmi, sa dožíva osemdesiatky

Jon Voight Foto: Wikipedia

O herectvo sa Jon zaujímal už počas štúdia na strednej škole Archbishop Stepinac High School v newyorskom meste White Plains.

Yonkers/Bratislava 29. decembra (TASR) - Jon Voight má na konte štyri nominácie na Oscara, z toho jednu úspešne premenenú. Jeho dcérou je známa americká herečka Angelina Jolie. A po svojom otcovi má tiež slovenské korene. V sobotu 29. decembra sa herec Jon Voight dožíva 80 rokov.

Jon Voight sa narodil 29. decembra 1938 v meste Yonkers v štáte New York. Jeho starým otcom bol Juraj Vojtko z Košíc, ktorý sa narodil v roku 1879 a presťahoval sa v roku 1890 do Spojených štátov amerických. S Helenou, ktorá mala takisto slovenský pôvod, mali štyri deti. Jedným z nich bol Elemír Vojtko, profesionálny hráč golfu, ktorý si kvôli svojej kariére zmenil meno na Elmer Voight. Jon Voight bol potom prostredným z jeho troch synov.

O herectvo sa Jon zaujímal už počas štúdia na strednej škole Archbishop Stepinac High School v newyorskom meste White Plains. Ďalej študoval na washingtonskej Catholic University, ktorú v roku 1960 ukončil s titulom bakalár krásnych umení. Presťahoval sa do New Yorku, kde navštevoval herecké kurzy a začínal ako profesionálny herec.

V roku 1961 debutoval na Broadwayi v muzikáli Za zvukov hudby. Nasledovali ďalšie divadelné roly – Rudolph v hre Arthura Millera Pohľad z mosta, či Rómeo v legendárnej hre Williama Shakespeara Rómeo a Júlia. Za svoje účinkovanie v hre Franka D. Gilroya To leto, tá jeseň dostal cenu Theatre World Award 1967.

V tom čase sa však už Jon Voight začal objavovať aj na filmovom plátne. Prvú úlohu vytvoril v satirickej komédii Nebojácny Frank od Philipa Kaufmana. Prielom v kariére a prvú oskarovú nomináciu mu priniesol už jeho štvrtý film Polnočný kovboj, ktorý v roku 1969 nakrútil John Schlesinger. Voight v ňom stvárnil naivného vidiečana z Texasu Joea Bucka, ktorý využíva svoj mužný a mladistvý vzhľad na nadväzovanie známostí s bohatými ženami v New Yorku – a zároveň ho spája priateľstvo s chorým a krívajúcim zlodejom Ratsom v podaní Dustina Hoffmana.

Modré oči a urastená postava síce Voighta predurčovali do milovníckych úloh, svojim herectvom však dokázal vyjadriť aj oveľa komplikovanejšie charaktery. Zahral si "provianťáka" Mila Minderbindera vo filmovom spracovaní Hlavy XXII Josepha Hellera (režisér Mike Nichols, 1970). Za postavu dobrodruha v thrilleri Vyslobodenie (John Boorman, 1972) si vyslúžil druhú nomináciu na Oscara.

Hlavnú rolu vytvoril vo vojnovom filme Krycí názov Odessa (Ronald Neame, 1973), idealistického učiteľa presvedčivo zahral v snímmke Conrack režiséra Martina Ritta (1974). Nasledovala dráma Sudca a jeho kat, ktorú Maximilian Shell nakrútil podľa predlohy Friedricha Dürrenmatta (1975).

Úspech v podobe tretej a tento raz úspešne premenenej nominácie mu napokon priniesla úloha vo filme Návrat domov (Hal Ashby, 1978). Oscara za hlavnú rolu získal John Voight ako štyridsaťročný a hneď ďalšia, štvrtá nominácia, ho čakala za akčný snímok Expres do pekla (Andrej Končalovskij, 1985).

V neskorších rokoch si Voight zahral v známych filmoch ako sú Mission: Impossible (Brian De Palma, 1996), Vyvolávač dažďa (Francis Ford Coppola, 1997), U-Turn (Oliver Stone, 1997) či Verejný nepriateľ (Tony Scott, 1998). Známeho športového komentátora Howarda Cossella stvárnil v životopisnom filme Ali o legendárnom boxeristovi Muhammadovi Alim (Michael Mann, 2001). Herecké schopnosti, ale možno aj slovanský výzor a istá fyzická podoba Jona Voighta predurčili pre hlavnú úlohu vo filme Pápež Ján Pavol II., ktorý v roku 2005 nakrútil John Kent Harrison.

Od roku 2013 sa Voight upísal televíznemu seriálu Ray Donovan, čo mu v roku 2014 prinieslo ocenenie Zlatý Glóbus za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe.

V rokoch 1962-1967 bol ženatý s herečkou Lauri Petersovou. Z ďalšieho manželstva s herečkou Marcheline Bertrandovou pochádzajú dve deti, ktoré sa takisto udomácnili vo filmovom biznise - herečka Angelina Jolie a herec a producent James Haven.

V mladosti zastával John Voight ľavicové názory a kritizoval americkú vojenskú intervenciu vo Vietname, neskôr však tieto postoje oľutoval a priklonil sa ku konzervativizmu. V roku 2016 dokonca podporil kandidatúru Donalda Trumpa na post prezidenta USA a zúčastnil sa na jeho inaugurácii.