Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

V Martine sa uskutoční projekt Živé šaty

Foto: Dorota Sadovská

Dorota Sadovská patrí medzi najvýraznejšie osobnosti strednej generácie na slovenskej vizuálnej scéne.

Bratislava 26. septembra (TERAZ.sk) - Dorota Sadovská patrí medzi najvýraznejšie osobnosti strednej generácie na slovenskej vizuálnej scéne. Sadovskej výtvarný program sa formuje v intenciách neokonceptuálneho uvažovania. Pri hlbšom mapovaní autorkinej tvorby si môžeme všimnúť koncentrovanú previazanosť a komplexnosť jej uvažovania, pre ktoré sa stáva charakteristické skúmanie (príznačnejšie by bolo povedať azda ohmatávanie) limity telesnosti. Toto skúmanie sa nedeje len na úrovni zobrazenia, ale paralelne prebieha aj na úrovni média. Sadovskej tvorbu tak možno charakterizovať ako pohybovanie sa na území „medzi“, na hranici hybridnej ambiguity, území spojenia a prepojenia (tela a anti-tela, formácie a deformácie, obraznosti maľby a nielen maľby).

Zámerom výstavného projektu Živé šaty je mapovať líniu tvorby zameranú na tému odevu a šiat, ktorej korene siahajú k raným umeleckým prejavom a ambíciám autorky a tým zároveň poukazovať aj na nové súvislosti v interpretácií jej diela. Je vo všeobecnosti málo známou informáciou, že Dorota stredoškolské štúdium absolvovala na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave, v oddelení textilu (aj pod vedením K.Pichlera) a následne sa úspešne prihlásila na Vysokú školu výtvarných umení do Ateliéru voľnej textilnej tvorby, pričom po krátkom období prestúpila do Ateliéru maľby. V tejto načrtnutej skúsenosti autorky, možno mapovať základy jej priestorového cítenia a priam architektonicko-konštrukčnej výstavby diel, ktorá je výraznou črtou jej rukopisu.

Miesto konania výstavy: Turčianska galéria, Malá výstavná sieň, Daxnerova 2, Martin
Kurátorka: Lucia Miklošková
Vernisáž: 27.09. 2013 o 17:00 hod.
Trvanie výstavy: 28.09. 2013 – 10.11. 2013


Dorota Sadovská
Foto: Dorota Sadovská
Výstava sa v reflexii načrtnutej témy sústreďuje na práce vznikajúce od obdobia takzvaných nultých rokov až po aktuálnu prítomnosť. Presahy k vybranej téme však môžeme vidieť už skôr, napríklad v známom diele Kolárik pre Martina (rok 1998), alebo v, na výstave nezastúpenom diele, Zvliekanie z kože (rok 2003). Prezentované diela opäť potvrdzujú Sadovskej záujem o výskum telesnosti – telesnosti nielen v zmysle ľudskej telesnej bytnosti, ale takisto výskumu telesnosti média a jeho obraznosti, v aspekte intermediálnych presahov, kedy hranice samotného média vymedzuje tým, že ich prekračuje (M.Petříček). Záujem o telesné aspekty je v Sadovskej prácach zrejmý už od počiatku. Je potrebné spomenúť, že vždy sa jednalo o telo nahé, vyzlečené až na kožu a fragmentarizované, akoby odtelesnené (napr. telo ako hnietivá masa, dematerializované telo v sérií svätcov a pod.).

Ak je koža prvým telesným povrchom, tým druhým je oblečenie, naopak, ak sa budeme pozerať na človeka z perspektívy druhého, ich poradie sa obracia. Stella North, teoretička zaoberajúca sa výskumom gendrových a kultúrnych štúdií, tvrdí, že keď hovoríme o tele, hovoríme vždy o oblečenom tele, hovoriť o tele tak znamená hovoriť vždy skrz oblečenie. V tomto zmysle sa šaty človeka stávajú prirodzeným rozšírením jeho kože a tela (Quentin Bell). Takto načrtnuté myšlienky dokonale ilustrujú aj Sadovskej práce z cyklu Homographs (2010), či novovzniknuté dielo Živé šaty (2013), v ktorom sa odevným materiálom stáva biologický povrch klíčiacich rastliniek.

Odev je tiež miestom produkcie sociálno-kultúrnych významov. V diele Hniezda (2013) autorka nadväzuje na predchádzajúcu prácu s rozšíreným názvom Osie hniezda (2002), happening uskutočnený počas podujatia Socha a objekt v Bratislave. Výsledkom a zároveň reliktom tejto akcie bola mäkká plastika zo šiat. Na zemi zanechané šaty uložené do štruktúry „hniezd“ figurujú ako stopy zanechané po ich majiteľovi. Autorka pracuje so stereotypmi sociálnych habitov, ktoré sú ikonickými znakmi rôznych sociálnych rolí. Neprítomné telo, tak zastupuje odev portrétujúci svojho nositeľa.

Dielo Ako z obrázku (2011) je inštaláciou, šiat z jemného tylu s aplikovanými čisto-bielymi plátnami, ktoré ďalej dopovedajú inscenované fotografie zobrazujúce odev na modelke. Jemný, takmer transparentný materiál vyvoláva dojem, akoby sa obrazy samé vznášali v priestore, čakajúc na svoje použitie, zaplnenie. Zvláštnym momentom je, keď sa odev stáva nositeľným a zjavuje sa v ňom postava, ako alegória ožívajúceho obrazu. Dielo tak možno zároveň vnímať aj v kontexte diskusie o maľbe a jej expandovanom mediálnom poli, v rámci ktorej tvorba Doroty Sadovskej jednoznačne patrí medzi jeden z najzaujímavejších príspevkov.