< späť

Židovskí veriaci na celom svete začnú po západe slnka sláviť Chanuku

Z verejného zapaľovania prvej sviece Veľkej menory pri príležitosti židovského sviatku Chanuka - slávnosti svetiel na Rybnom námestí v Bratislave. Foto: TASR/Martin Turanovič

Sviatok trvá osem dní a ide o spomienku na znovuzasvätenie chrámu v Jeruzaleme a víťazstvo skupiny Izraelitov v povstaní proti gréckej nadvláde pred vyše 2000 rokmi.

Jeruzalem 12. decembra (TASR) - Židovský sviatok Chanuka, slávnosť svetiel, sa v tomto roku začne v utorok 12. decembra po západe Slnka a pripadá na 13.-20. decembra. Sviatok trvá osem dní a ide o spomienku na znovuzasvätenie chrámu v Jeruzaleme a víťazstvo skupiny Izraelitov v povstaní proti gréckej nadvláde pred vyše 2000 rokmi.

Chanukové svetlo nielen osvecuje noc, obdobie bez slnka, ale je aj symbolom nádeje v ťažkých časoch.

Chanuka je radostný a veselý rodinný sviatok. Deti dostávajú darčeky, podávajú sa slávnostné jedlá smažené na oleji, čo pripomína udalosť s posvätným olejom. Sú to napríklad smažené šišky, nazývané sufganijot, i zemiakové placky - latkes. Deti s rodičmi spievajú a hrajú sa spoločenské hry.

Tradične sa sviatok slávil aj na Rybnom námestí v Bratislave, organizovala ho Židovská náboženská obec (ŽNO) a zúčastňoval sa na ňom aj rabín, domáci i zahraniční hostia.

Podľa židovského kalendára je Chanuka, podobne ako aj iné sviatky, pohyblivým sviatkom. Niekedy sa slávi v prvej dekáde decembra, inokedy uprostred tohto mesiaca, a niekedy pripadá až na koniec decembra. Závisí to od dátumu začiatku židovského nového roka, ako aj od toho, či ide o priestupný rok.

Počas sviatku sa ľudia obdarovávajú buď finančnými darčekmi, alebo materiálnymi."Drobné peniažky dostávali malé deti. Navyše s každým židovským sviatkom - a to sa viaže i na Chanuku - je morálna povinnosť obdarovávať aj ľudí, ktorí sú na tom sociálne slabšie. Posielajú sa darčeky, predovšetkým vo forme jedál," spresnila Kamenická.

Súčasťou sviatku sú okrem požehnania i rôzne piesne. "Najtypickejšia pochádza z 13. storočia, volá sa Maoz cur," uzavrela.




Chanuka symbolizuje pocit rodinnej pohody, zhodujú sa židia




K židovskému sviatku Chanuka okrem rodinnej pohody neodmysliteľne patrí zapaľovanie sviečok, šišky a hra s tzv. trenderlíkom (vĺčikom), podobná kockám. Pre TASR to uviedol profesor neurológie židovského pôvodu Pavel Traubner o blížiacom sa sviatku slávnosti svetiel, ktorý sa tento rok začína v utorok (12. decembra) po západe slnka.

Trvá osem dní a ide o spomienku na znovuzasvätenie chrámu v Jeruzaleme a víťazstvo skupiny Izraelitov v povstaní proti gréckej nadvláde pred vyše 2000 rokmi. Víťazi (Makabejci) v Jeruzalemskom chráme opäť zapálili deväťramenný svietnik - chanukiju.

V zničenom chráme našli fľaštičku s olivovým olejom, ktorý by vystačil asi na jeden deň. Podľa židovskej tradície sa stal zázrak a jednodňové množstvo oleja vydržalo svietiť osem dní, čo bol čas potrebný na prípravu nového posvätného oleja podľa predpísanej technológie.

"Chanukija má osem držiakov na sviečku a jeden zvláštny, ktorý sa volá šámes (sluha). Tento sluha sa rozsvieti ako prvý a od neho sa zapáli prvá svieca. Následne každý deň sa zapaľuje ďalšia - toto moja rodina dodržiava. Keďže je to veselý sviatok, tak máme aj veselú náladu, dávajú sa darčeky - dokonca minulý rok to bolo v ten istý deň ako Vianoce -, tak to voláme Vianuka," konštatoval Traubner. Keďže jeho zať nie je židovského pôvodu, rodina oslavuje tak Chanuku, ako i Vianoce.

Prvú z ôsmich sviec chanukovej deväťramennej menory (na archívnej snímke) zapálil izraelský študent medicíny Achjad Fleischmann po západe Slnka v modlitebni pri synagóge na Zvonárskej ulici v Košiciach. Horiace sviečky symbolizujú udalosť z čias povstania židov proti sýrskej nadvláde, kedy jediný kahan s olejom vydržal horieť v jeruzalemskom chráme 8 dní.
Foto: TASR/František Iván


"Dávame si darčeky aj na Chanuku a aj na Vianoce. Špecificky jeme tzv. latkes, čo je niečo podobné ako slovenská zemiaková baba, moja manželka ju robí skvele. Potom sa ešte symbolicky robia šišky. Ďalej hráme hru s tzv. trenderlíkom (vĺčikom), ktorý sa roztáča, je podobná kockám," povedal.

Sviatok svetiel sa oslavuje i v rodine 30-ročného Petra Karpa Princa, ktorý sa narodil v Martine, avšak od svojich 16-tich rokov žije v izraelskom Tel Avive. "Chanuka mne a mojej rodine veľmi pripomína atmosférou naše slovenské Vianoce. Evokuje vo mne hlavne pocit rodinnej pohody a radosti. Nezaobíde sa bez pesničiek spojených s týmto sviatkom, sviečok v chanukových svietnikoch a, samozrejme, bez vône sufganijot, šišiek," spresňuje Peter.

"Keď sa ma moji slovenskí priatelia pýtajú, v čom spočíva podstata Chanuky, hovorím im - predstavte si, že ste na mieste bez elektriny a váš mobil je nabitý už len na jedno percento. No a s týmto jedným percentom môžete používať mobil celých osem dní. Teraz ste pochopili Chanuku...," priblížil s nadhľadom.

V rámci rodinnej tradície zapaľujú v Petrovej rodine sviečky každý deň u niekoho iného. "Raz u mňa, raz u mojich rodičov, raz u tety i u priateľov. Takto sa stretneme každý večer, zaspievame si spolu a samozrejme sa dobre najeme hlavne šišiek," pousmial sa.

Počas Chanuky sa v každom izraelskom meste odohrá množstvo hudobných festivalov a muzikálov, väčšina divadiel a kultúrnych, ale aj nákupných centier sa naplní rodinami s deťmi rôznych vekových kategórií. "Nie je človek, ktorý by Chanuku nemal rád. Jediné negatívne, čo z nej vyplýva, podobne ako zo slovenských Vianoc, sú kilá navyše, ktoré nám po nej ostanú," uzavrel.


Olej má v Chanuke dôležitý význam, dokazuje to i sviatočné jedlo,tvrdí odborníčka



Po náboženskej stránke nemajú Vianoce a Chanuka nič spoločné. "Na Vianoce sa oslavuje narodenie Ježiša Krista a Chanuka sa viaže k oslobodeniu jeruzalemského chrámu," uviedla pre TASR Viera Kamenická zo Slovenského národného múzea – Múzea židovskej kultúry v Bratislave, ktorá je zároveň autorkou knihy Židovské sviatky a kolobeh života.

Podobnosť medzi týmito sviatkami - keďže mnohokrát sa časovo prekrývajú - spočíva podľa nej v radosti z duchovného svetla. "Býval dobrý zvyk, že na vianočných stromčekoch boli sviečky, proste je to slávnostné," vysvetlila.

Napriek tomu, že olej mal vystačiť na jeden deň, na základe židovskej tradície sa stal zázrak a jednodňové množstvo oleja vydržalo svietiť osem dní, čo bol čas potrebný na prípravu nového posvätného oleja podľa predpísanej technológie. Počas Chanuky sa teda zapaľuje každý večer sviečka na osemramennom svietniku pomocou tzv. deviateho, sluhu (šámesa).

"Tým, že sviatok sa spája s olejom, tak sa počas neho pripravujú najmä jedlá zhotovované na oleji. Čiže v prvom rade sú to šišky (hebrejsky sufganijot), alebo latkes, teda zemiakové placky. To sú také najtypickejšie jedlá," zdôraznila Kamenická, pričom výnimočný nie je ani mäsový nákyp, prípadne zemiakové krokety plnené mäsom.

Večer si deti vypĺňajú čas hrou s vĺčikom (drejdlom), ktorý má štyri strany. Tieto tradície sa realizujú v podstate každý večer počas sviatočných dní. "Samozrejme, hlavný je prvý večer, ale v podstate je to také krásne a zábavné, že aj ďalšie večery sú sprevádzané oslavami," dodala.

Symbolika svetla spočívala i v tom, že sa neodporúčalo ženám pracovať. "Aby nevyužívali svetlo k práci, keďže človek má sviatok skutočne prežívať," vysvetlila.

Sviatok svetiel sa tento rok začína v utorok 12. decembra po západe slnka a vyvrcholí v stredu 20. decembra.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.