< sekcia Kultúra

Pred 230 rokmi sa narodil bernolákovec Martin Hamuljak

Martin Hamuljak. Foto: wikipedia.org

Martin Hamuljak inicioval založenie kultúrnych inštitúcií, akými boli Slovenský čitateľský spolok či Slovanská knižnica.

Oravská Jasenica/Bratislava 19. apríla (TASR) – Jazykovedec, vydavateľ a redaktor Martin Hamuljak patril k významným slovenským osobnostiam, ktoré sa vyznačovali veľkým úsilím získavať a organizovať milovníkov slovenskej literatúry s úmyslom napomáhať rozvoju národno-kultúrneho života na Slovensku. V piatok 19. apríla uplynie 230 rokov od narodenia zakladateľa Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej v Budíne.

Martin Hamuljak inicioval založenie kultúrnych inštitúcií, akými boli Slovenský čitateľský spolok či Slovanská knižnica. Organizátor národného kultúrneho života si bol vedomý, že Slováci nemajú centrálnu kultúrnu inštitúciu muzeálneho či knižničného typu. Preto sa rozhodol venovať takmer 3000 zväzkov kníh, rukopisov, obrazov a rytín katolíckemu gymnáziu v Banskej Bystrici s podmienkou, že ak vznikne celonárodná ustanovizeň, jeho zbierka sa odovzdá do jej vlastníctva. Toto želanie zberateľa sa zrealizovalo v plnom rozsahu založením Matice slovenskej roku 1863.

Narodil sa 19. apríla 1789 v Oravskej Jasenici. Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Jeho otec bol inšpektorom na oravskom panstve. V rokoch 1799 – 1804 študoval v Budíne a Jágri. Po gymnaziálnych štúdiách začal pracovať ako úradník Oravskej stolice. Právnickú fakultu na Kráľovskej akadémii v Bratislave absolvoval v roku 1812 a potom natrvalo zakotvil ako úradník Miestodržiteľskej rady v Budíne. Na tejto pozícii ostal až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1853.

Stal sa vedúcou osobnosťou mladšej generácie bernolákovcov a zároveň najvýznamnejším organizátorom druhej obrodeneckej generácie. Organizačné schopnosti i postavenie pracovníka centrálneho úradu využíval na prekonávanie konfesionálnej rozdvojenosti a zbližovanie zástancov československej jednoty a slovenskej kmeňovej svojbytnosti. Sústredil okolo seba nielen katolíckych ale aj evanjelických intelektuálov žijúcich v Budíne a Pešti, ktorí výrazne prispeli k formovaniu slovenského politického myslenia (J. Herkeľ, J. Kollár, J. Koiš, M. Gondra). Zbieral dokumenty a pripravoval na vydanie Históriu novejšieho rozširovania maďarčiny medzi inými národmi v Uherskej krajine za roky 1790 – 1830. Ku koncu dvadsiatych rokov sa stal Martin Hamuljak vedúcou osobnosťou v krúžku budinských vlastencov.

Na Miestodržiteľskej rade v polovici roku 1830 žiadal povolenie vydávať politické noviny Buďinskí priateľ v bernoláčtine, aj napriek tomu, že ju sám ešte dobre neovládal. Jeho pokus však nebol úspešný.

Organizačná aktivita Martina Hamuljaka vyvrcholila v roku 1834, kedy vznikol nadkonfesionálny Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. Základné pravidlá spolku boli vypracované v Pešti 1. augusta 1834 v byte Dr. Szuchányiho. Prvým predsedom spolku sa stal Ján Kollár, podpredsedom Martin Hamuljak a pokladníkom M. Szuchányi. Tu sa zrodila i myšlienka vydávania almanachu Zora. Hlavným mottom almanchu bolo heslo: Národ, ktorý sa sám neopúšťa, nebýva opustený. Spolok bol založený ako akciová vlastenecká spoločnosť. Jedna akcia mala hodnotu 30 zlatých. Prvých desať zakladajúcich členov zložilo 300 zlatých. Neskôr sa fundácia rozrástla zhruba o tretinu. Hlavným cieľom Spolku bolo zblíženie oboch krídiel slovenského národného hnutia.

Štyri ročníky almanachu Zora vydal v rokoch 1835 - 1840. Prispievali doň stúpenci bernolákovčiny i češtiny. S výnimkou niekoľkých článkov v Zore sám nebol literárne činný. Udržiaval však čulé písomné kontakty s najvýznamnejšími slovenskými a slovanskými intelektuálmi, ktoré približujú jeho obdivuhodnú činorodosť. Stál tiež za vydaním básní a katolíckeho spevníka Jána Hollého.

Miestodržiteľská rada, v ktorej Martin Hamuljak pracoval vyše štyridsať rokov bola zrušená v apríli 1848. Tu intervenoval v záležitostiach slovenského národného života (napr. zriadenie katedry slovenčiny na peštianskej univerzite, povolenie Slovenských národných novín). Po revolúcii ho rakúska správa poverovala rôznymi úlohami, prekladal do slovenčiny Zemský zákonník, rôzne nariadenia pre Uhorsko.

Hamuljak nadovšetko miloval svoju rodnú Oravu. Skoro každoročne navštevoval svoju rodinu, ktorú podporoval a napokon sa sem vrátil na starobu. Dobre poznal biedne pomery oravského ľudu a až do posledných rokov rozmýšľal nad spôsobom, ako zlepšiť a uľahčiť jeho položenie.

Martin Hamuljak zomrel 31. marca 1859 v Námestove vo veku vo veku 69 rokov.

Vďaka Matici slovenskej a oravským rodákom bol v roku 1873 postavený pomník Martinovi Hamuljakovi v Námestove.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.