Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Po roku 1968 patril medzi tých, ktorí sa utiahli do svojho vlastného sveta a vytrvalou tvorbou dávali nehlučne na známosť, že sa nepoddali.
Autor TASR
Bratislava 10. novembra (TASR) - Akademický maliar Milan Laluha dnes v noci zomrel. Pre TASR to uviedol Ľuboslav Moza.
Milan Laluha sa narodil 11. novembra 1930 v Tekovských Lužanoch. Duchovným rodiskom jeho tvorby sa stala stredoslovenská dedina Dolná Mičiná, krajina jeho detstva. Preto sú pre jeho maľbu charakteristické motívy krajiny, stromov, zátiší, dreveníc, humien, tetiek ako sa zhovárajú, alebo idú s hrabľami do polí, mužov pri práci, alebo sediacich s červenými nosmi pri poháriku, teda postavy v pohybe a v rozličných variáciách. Jeho záujmu však neušli ani ženské akty, autoportréty umelca a obľúbené zátišia s fľašami.
V jeho tvorbe sa prelínali tradície i modernosť vo výtvarnom umení. Milan Laluha patril do umelecky silnej Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá na začiatku druhej polovice 20. storočia programovo nadviazala na našu medzivojnovú avantgardu. Našiel si svoj charakteristický výtvarný vzorec - tzv. laluhovskú formulu obrazu. Obraz stavia z kubusov, veľkých hranatých a zaoblených foriem. Potom tvary oživuje typickou žiarivou farbou - k červenej a žltej pridáva zelenú a modrú farbu. Dopĺňa ho aj kontrastom čiernej a bielej. Po maturite Milan Laluha študoval v rokoch 1950-1955 na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave u profesorov Ľudovíta Fullu, Ernesta Zmetáka a Dezidera Millyho. Po štúdiách sa vrátil do Mičinej, potom tvoril v Martine a nakoniec sa natrvalo usadil v Bratislave.
Zúčastnil sa na prvej výstave Skupiny Mikuláša Galandu v Žiline v roku 1957. Po roku 1968, keď sa politická moc snažila galandovcov umlčať, patril medzi tých, ktorí sa utiahli do svojho vlastného sveta a vytrvalou tvorbou dávali nehlučne na známosť, že sa nepoddali.
V roku 1962 sa Milan Laluha prvý raz predstavil samostatne výstavou kresieb v Bratislave. Odvtedy sa zúčastnil na desiatkach výstav doma i v zahraničí. V roku 1966 získal Laluha Cenu Osvalda Licciniho na XXXVIII. Bienále v Benátkach.
Milan Laluha sa narodil 11. novembra 1930 v Tekovských Lužanoch. Duchovným rodiskom jeho tvorby sa stala stredoslovenská dedina Dolná Mičiná, krajina jeho detstva. Preto sú pre jeho maľbu charakteristické motívy krajiny, stromov, zátiší, dreveníc, humien, tetiek ako sa zhovárajú, alebo idú s hrabľami do polí, mužov pri práci, alebo sediacich s červenými nosmi pri poháriku, teda postavy v pohybe a v rozličných variáciách. Jeho záujmu však neušli ani ženské akty, autoportréty umelca a obľúbené zátišia s fľašami.
V jeho tvorbe sa prelínali tradície i modernosť vo výtvarnom umení. Milan Laluha patril do umelecky silnej Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá na začiatku druhej polovice 20. storočia programovo nadviazala na našu medzivojnovú avantgardu. Našiel si svoj charakteristický výtvarný vzorec - tzv. laluhovskú formulu obrazu. Obraz stavia z kubusov, veľkých hranatých a zaoblených foriem. Potom tvary oživuje typickou žiarivou farbou - k červenej a žltej pridáva zelenú a modrú farbu. Dopĺňa ho aj kontrastom čiernej a bielej. Po maturite Milan Laluha študoval v rokoch 1950-1955 na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave u profesorov Ľudovíta Fullu, Ernesta Zmetáka a Dezidera Millyho. Po štúdiách sa vrátil do Mičinej, potom tvoril v Martine a nakoniec sa natrvalo usadil v Bratislave.
Zúčastnil sa na prvej výstave Skupiny Mikuláša Galandu v Žiline v roku 1957. Po roku 1968, keď sa politická moc snažila galandovcov umlčať, patril medzi tých, ktorí sa utiahli do svojho vlastného sveta a vytrvalou tvorbou dávali nehlučne na známosť, že sa nepoddali.
V roku 1962 sa Milan Laluha prvý raz predstavil samostatne výstavou kresieb v Bratislave. Odvtedy sa zúčastnil na desiatkach výstav doma i v zahraničí. V roku 1966 získal Laluha Cenu Osvalda Licciniho na XXXVIII. Bienále v Benátkach.
