Paríž/Bratislava 6. mája (TASR) - Marlene Dietrichová patrila spoločne s Hildegard Knefovou a Romy Schneiderovou k najväčším legendám filmového plátna, ktoré vytvoril nemecký filmový priemysel a ktoré uznávalo a oslavovalo aj zahraničie. Od jej úmrtia uplynie v nedeľu 6. mája 20 rokov.

Budúca hviezda nemeckého aj svetového filmu sa narodila ako Marie Magdalene Dietrichová 27. decembra 1901 v Schönebergu, dnešnej časti nemeckého Berlína v rodine policajného dôstojníka. Dievčatku sa jeho meno nepáčilo, preto sa rozhodlo, že spojí jeho začiatok a koniec a od 11 rokov sa začala predstavovať ako Marlene.

Marlene a jej o dva roky staršia sestra Elisabeth prežili pekné detstvo v dobre situovanej rodine. Ich matka prikladala dôraz hlavne na umeleckú výchovu oboch svojich dcér - malá Marlene sa pomerne skoro začala učiť hrať na husle a klavír, chodila aj na hodiny angličtiny a francúzštiny.

Po ukončení základnej školy a gymnázia sa začala Marlene na hudobnej škole vo Weimare pripravovať na profesionálnu dráhu koncertnej umelkyne-huslistky. Zápal šliach spôsobil, že Marlene sa po ročnom prerušení hudobného štúdia rozhodla v roku 1922 pre povolanie herečky.

Začiatok hereckej dráhy

Hereckú dráhu začala Dietrichová v roku 1922 úlohou v inscenácii Shakespearovej komédie Skrotenie zlej ženy v divadle pod režisérskou taktovkou jedného z najznámejších nemeckých režisérov Maxa Reinhardta.

Do sveta filmu ju uviedol strýko Willi Felsing, ktorý ju zoznámil s filmovým režisérom Georgom Jacobym. Dietrichovej filmovým debutom bola úloha komornej vo filme Takí sú muži (1922).

Počas nakrúcania svojho tretieho filmu Tragédia lásky (1923) sa Marlene zoznámila so svojím budúcim manželom, asistentom produkcie Rudolfom Sieberom, vydala sa zaňho a zostala s ním až do jeho smrti v roku 1976. V roku 1924 sa manželom narodila dcéra Maria Elisabeth.

Foto: TASR/AP

Po ére vedľajších úloh začali režiséri zverovať nadanej mladej herečke aj hlavné úlohy. Prelomovou sa pre Dietrichovú stala úloha femme fatale Loly v dnes už kultovom filme Blaue Engel (Modrý anjel) nakrútenom v roku 1930 podľa románu Heinricha Manna Profesor Nečin. Film, ktorý režíroval americký režisér Joseph von Sternberg, bol druhým nemeckým zvukovým filmom.

Po veľkom úspechu Modrého anjela pozval Sternberg Dietrichovú do amerického Hollywoodu. V meste filmového priemyslu čakala na herečku sedemročná dohoda so spoločnosťou Paramount Pictures a počiatočný týždenný honorár 1750 dolárov. Jej prvým americkým filmom bolo Marocco (Maroko, 1930) s partnerom Gary Cooperom. Za stvárnenie úlohy speváčky v nočnom klube sa Dietrichovej ušla nominácia na Oscara za najlepšiu vedľajšiu úlohu.

Nasledovala vojnová dráma Entehrt (1931), komerčne veľmi úspešný film Shanghai Espress (Šanghajský expres, 1932) dráma Blonde Venus (Plavovlasá Venuša, 1932), historický film Scarlet Empress (Šarlátová cisárovná, 1934) a posledný film pod taktovkou von Sternberga Devil is a Woman (Žena je čert, 1935).

Ponuka na návrat do Nemecka

V roku 1936 odmietla Dietrichová ponuku ríšskeho ministra propagandy Josepha Goebbelsa, aby sa vrátila späť a pracovala v Nemecku. Goebbels sľuboval herečke hviezdne honoráre a skvelé pracovné príležitosti. Dietrichová zostala naďalej v Hollywoode a nakrúcala s režisérmi ako Hitchcock, Lubitsch, Welles, Wilder a mnohými ďalšími.

Foto: TASR/AP

Polovica 30. rokov 20. storočia znamenala pre Hollywood stagnáciu a pre producentov prepad ziskov. V neľahkej situácii pomohla Dietrichovej zmena imidžu vo filme. Počas filmovej kariéry nakrútila filmová diva viac ako 50 filmov, posledným bolo dielo Schöner Gigolo, armer Gigolo (Krásny gigolo, úbohý gigolo) z roku 1978. Svetovú slávu jej priniesli aj piesne, ktoré boli zväčša súčasťou jej filmov.

Rok pred vypuknutím 2. svetovej vojny sa Marlene Dietrichová oficiálne presťahovala z Nemecka do francúzskej metropoly Paríža a začala pomáhať utečencom zo svojej vlasti. Dôvodom odchodu do Francúzska bol aj jej vzťah s francúzskym hercom Jeanom Gabinom.

Dňa 9. júna 1939 sa zriekla nemeckého občianstva a prijala americké. Po tom ako sa Gabin prihlásil dobrovoľne do francúzskej oslobodeneckej armády, považovala aj Dietrichová za povinnosť zapojiť sa do boja proti Hitlerovi. Tak sa začali jej legendárne vystúpenia pred americkými vojakmi rozmiestnenými v Európe a v Afrike.

Po vojne ocenili USA Dietrichovej angažovaný postoj udelením Medaily slobody, Francúzsko jej udelilo Rad dôstojníka čestnej légie, neskôr Rad veliteľa čestnej légie.



Odchod z verejného života

Foto: TASR/AP

V polovici 70. rokov 20. storočia sa Marlene Dietrichová utiahla opäť do Paríža. Do Nemecka sa Marlene Dietrichová vrátila v roku 1960.

Nemecké publikum ju privítalo s nadšením, nevyhla sa ale ani výčitkám z vlastizrady.

V roku 1979 odišla z verejného života a 6. mája 1992 v meste nad Seinou vydýchla naposledy, dožila sa 92 rokov.

Jej sekretárka Norma Bosquetová neskôr tvrdila, že herečka si sama zobrala život užitím nadmernej dávky tabletiek na spanie po tom, ako dostala mozgovú príhodu.

Marlene Dietrichovú pochovali najskôr v Paríži, neskôr previezli jej telesné pozostatky na jeden z mestských cintorínov v Berlíne (Nemecko) a uložili do jednoduchého hrobu v blízkosti posledného miesta odpočinku jej matky.

Na poslednej ceste ju sprevádzali davy obdivovateľov z celého Nemecka.