Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Územná správa ponúka jedinečný model spolupráce volených orgánov s obyvateľmi.
Autor TASR
Bratislava 4. novembra (TASR) – Participácia občanov na správe obce či mesta sa zďaleka nekončí účasťou v komunálnych voľbách. "Územná správa ponúka jedinečný model spolupráce volených orgánov s obyvateľmi," pripomína v tejto súvislosti odborník na samosprávu a hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák.
Poukazuje pritom na fakt, že samosprávu vykonávajú obce okrem volených orgánov aj prostredníctvom hlasovania obyvateľov v miestnom referende, prípadne v rámci verejného zhromaždenia. "Miestne referendum vyhlasuje obecné zastupiteľstvo, ak ide o zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj o zmenu jej názvu. Prípadne ak je jeho predmetom odvolanie starostu, alebo ak o obecné referendum požiada skupina obyvateľov petíciou - aspoň 30 percent oprávnených voličov,“ ozrejmil Kaliňák. Dodal, že obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť miestne referendum tiež o ďalších dôležitých veciach samosprávy, pričom jeho výsledky sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov.
"V prípade, ak sa miestne referendum týka odvolania starostu, jeho výsledky sú pre obecné zastupiteľstvo záväzné. V prípade akejkoľvek inej otázky sa výsledkami referenda nemusí zastupiteľstvo pri svojom rozhodnutí riadiť,“ ozrejmil Kaliňák.
Konštatoval zároveň, že inštitút miestneho referenda nie je doteraz v podmienkach miestnej územnej samosprávy často využívaný. "Podľa prieskumu ZMOS-u z konca roka 2015 sa miestne referendum realizovalo v období 2005-2015 len v necelých desiatich percentách oslovených samospráv. Približne 40 percent z nich sa týkalo odvolania starostu. Zhruba tretina referend sa týkala plánovaného investičného zámeru, ďalšie zasa inej otázky, napríklad vybudovania obecnej kanalizácie či športového ihriska,“ spresnil.
Okrem faktu, že na realizáciu miestneho referenda neboli adekvátne dôvody, je vysvetlením jeho zriedkavej realizácie podľa Kaliňáka i fakt, že si samosprávy vybrali inú, časovo, technicky a finančne lacnejšiu možnosť spolurozhodovania za účasti obyvateľov. "Napríklad zhromaždenie obyvateľov obce, verejnú schôdzu alebo prerokovanie problému na úrovni výboru mestskej časti,“ vysvetlil Kaliňák. Poukázal tiež na to, že prieskum ZMOS-u zistil, že takúto možnosť využila viac ako polovica z 202 oslovených samospráv. "Vo väčšine prípadov (93,3 percenta) sa verejné zhromaždenia organizovali na území celej obce. V takmer 82 percentách prípadov bol výsledok zhromaždenia obyvateľov obce akceptovaný zastupiteľstvom," dodal Kaliňák.
Poukazuje pritom na fakt, že samosprávu vykonávajú obce okrem volených orgánov aj prostredníctvom hlasovania obyvateľov v miestnom referende, prípadne v rámci verejného zhromaždenia. "Miestne referendum vyhlasuje obecné zastupiteľstvo, ak ide o zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj o zmenu jej názvu. Prípadne ak je jeho predmetom odvolanie starostu, alebo ak o obecné referendum požiada skupina obyvateľov petíciou - aspoň 30 percent oprávnených voličov,“ ozrejmil Kaliňák. Dodal, že obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť miestne referendum tiež o ďalších dôležitých veciach samosprávy, pričom jeho výsledky sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov.
"V prípade, ak sa miestne referendum týka odvolania starostu, jeho výsledky sú pre obecné zastupiteľstvo záväzné. V prípade akejkoľvek inej otázky sa výsledkami referenda nemusí zastupiteľstvo pri svojom rozhodnutí riadiť,“ ozrejmil Kaliňák.
Konštatoval zároveň, že inštitút miestneho referenda nie je doteraz v podmienkach miestnej územnej samosprávy často využívaný. "Podľa prieskumu ZMOS-u z konca roka 2015 sa miestne referendum realizovalo v období 2005-2015 len v necelých desiatich percentách oslovených samospráv. Približne 40 percent z nich sa týkalo odvolania starostu. Zhruba tretina referend sa týkala plánovaného investičného zámeru, ďalšie zasa inej otázky, napríklad vybudovania obecnej kanalizácie či športového ihriska,“ spresnil.
Okrem faktu, že na realizáciu miestneho referenda neboli adekvátne dôvody, je vysvetlením jeho zriedkavej realizácie podľa Kaliňáka i fakt, že si samosprávy vybrali inú, časovo, technicky a finančne lacnejšiu možnosť spolurozhodovania za účasti obyvateľov. "Napríklad zhromaždenie obyvateľov obce, verejnú schôdzu alebo prerokovanie problému na úrovni výboru mestskej časti,“ vysvetlil Kaliňák. Poukázal tiež na to, že prieskum ZMOS-u zistil, že takúto možnosť využila viac ako polovica z 202 oslovených samospráv. "Vo väčšine prípadov (93,3 percenta) sa verejné zhromaždenia organizovali na území celej obce. V takmer 82 percentách prípadov bol výsledok zhromaždenia obyvateľov obce akceptovaný zastupiteľstvom," dodal Kaliňák.
