Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 23. apríl 2024Meniny má Vojtech
< sekcia Knihy

Prozaik M. Zelinka po páde Železnej opony nedokázal napísať ani riadok

Foto: wikimedia.org

Stále som si myslel, že dubčekovský model socializmu je reformovateľný a životaschopný. Život, ktorý prišiel potom, bol naraz hektický, uviedol jubilujúci prozaik.

Igram/ Bratislava 22. marca (TASR) - Prozaik, básnik a esejista Milan Zelinka sa narodil sa 22. marca 1942 v Igrame. Dnes sa dožíva 75 rokov.

Po maturite na gymnáziu v Trnave (1959) študoval spev na Štátnom konzervatóriu v Bratislave (1959 – 1961), štúdium nedokončil a začal pracovať ako technik Štátnych telefónnych ústrední v Montážnom podniku spojov v Bratislave. V tomto zamestnaní vystriedal viacero krátkodobých pracovísk. Po Bratislave, Žiline a Ružomberku sa roku 1964 usadil v Humennom.

Milan Zelinka vstúpil do literatúry koncom 60. rokov 20. storočia. Prózy publikoval v literárnych časopisoch Krok, Slovenské pohľady, Mladá tvorba, Romboid, Matičné čítanie a i. Knižne debutoval zbierkou krátkych próz Dych (1972). Neskôr napísal diela Smädné srdce (1974), Belasé ráno (1978), Slamienky z Makova (1980). Určitým námetovým odbočením je novela Kvety ako drobný sneh (1982) o príbehu čudáka-ľudomila, ktorý sa podujme na neľahkú úlohu utešiteľa a rozdávača pokoja v nemocnici na onkologickom oddelení. Napriek zopakovaniu niektorých motívov, ale aj humanizujúcich myšlienok ide o Zelinkovu intelektuálnejšiu prózu. Nasledovali diela Mechanici (1983), Povesť o strýkovi Kenderešovi (1985) a Z Havranieho dvora (1988).

Po Nežnej revolúcii sa literárne odmlčal. „Po revolúcii som zostal zaskočený novou skutočnosťou. Neveril som, že sa môže niečo zmeniť. Stále som si myslel, že dubčekovský model socializmu je reformovateľný a životaschopný. Život, ktorý prišiel potom, bol naraz hektický. Nedokázal som sa tejto skutočnosti prozaicky zmocniť. Celých trinásť rokov som nenapísal ani riadok prózy,“ uviedol prozaik Zelinka.

V útlom románe Teta Anula sa, ako sám vraví, síce nedokázal vyrovnať so spoločenskými zmenami, ale splatil ním prozaický dlh voči svojim rodákom. Neskôr napísal diela Rudenko (2011) a Pristaš (2012). Pristaš je pokračovaním kníh Teta Anula a Rudenko. Názov diela vysvetlil autor slovami: "A oženil som sa, hádaj kde – až na východnom Slovensku! Takže som teraz pristaš, lebo tak tu volajú človeka, čo sa sem prižení."

Spisovateľ Milan Zelinka dostal Prémiu Literárneho fondu za rok 2007 za román Teta Anula a v roku 2008 sa stal laureátom literárnej ceny Anasoft litera za románovú novelu Teta Anula.