Bratislava 22. februára (TASR) - Vláda sa dostatočne nezaviazala k zavedeniu výdavkových limitov na Slovensku. Záväznosť celého procesu by posilnilo prijatie oficiálneho materiálu, v ktorom by sa stanovili konkrétne termíny. Uviedla to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojom najnovšom stanovisku po tom, ako sa tento týždeň uskutočnil workshop, ktorý zorganizovalo Ministerstvo financií (MF) SR v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, schválený v roku 2011, obsahuje povinnosť zavedenia výdavkových limitov bez toho, aby špecifikoval konkrétny termín. MF SR v Programe stability z apríla 2018 avizovalo začiatok prác na testovaní výdavkových limitov, pričom v roku 2019 by sa mala uskutočniť prvá skúška. V októbri 2018 vydal Inštitút finančnej politiky (IFP) pri MF SR diskusnú štúdiu s návrhom na implementáciu výdavkových limitov, ktorá obsahuje popis ich základných prvkov a má za cieľ spustiť verejnú diskusiu o ich podobe. Testovanie limitov zatiaľ nebolo spustené. Rezort financií však tento týždeň avizoval, že do konca tohto volebného obdobia chce pripraviť varianty návrhov stanovenia výdavkových limitov. Vychádzať majú z existujúcich európskych aj národných rozpočtových pravidiel a budú rozpracované do detailnej podoby, aby bolo možné simulovať ich fungovanie, ako aj potrebné inštitucionálne zmeny.

Rozpočtová rada považuje záväzné výdavkové limity za najvhodnejšie operatívne fiškálne pravidlo na riadenie rozpočtu smerom k dlhodobej udržateľnosti verejných financií. "Chýbajúce výdavkové limity zvyšujú pravdepodobnosť dosiahnutia a zotrvania dlhu v sankčných pásmach ústavného limitu, ktorý sa bez výdavkových limitov stáva nevhodným operatívnym pravidlom," uviedla RRZ.

Podľa RRZ by celému procesu pomohlo, ak by bol vládou schválený oficiálny materiál MF SR a bolo by nutné stanoviť konkrétne termíny s povinnosťou ich odpočtovania, pričom by do tejto verejnej konzultácie boli vyzvané aj všetky kapitoly financované z rozpočtu a ostatné subjekty verejnej správy. "Vzhľadom na najskorší možný termín zavedenia výdavkových limitov od roku 2024 predstavuje obdobie od zavedenia ústavného limitu na dlh nevyužitú príležitosť na posilnenie fiškálneho rámca na Slovensku," myslí si RRZ.

Rozpočtová rada tiež vo svojom stanovisku upozorňuje, že sú otvorené niektoré dôležité otázky nastavenia výdavkových limitov. "Obsahujú varianty bez jednoznačne určenej preferencie," tvrdí RRZ. Napríklad je nejasne formulované odporúčanie na stanovenie strednodobého rozpočtového cieľa, návrh nepočíta s pravidlom, ktoré by zabránilo stanoveniu optimistických cieľov na posledný rok štvorročného obdobia limitov.

Návrh tiež prisudzuje viacero úloh nezávislej autorite bez jednoznačnej špecifikácie konkrétnej inštitúcie, tiež nepočíta so žiadnymi sankciami v prípade prekročenia limitu v jednom roku. "V návrhu chýba konkrétny časový plán implementácie a nejasný je aj termín začatia testovania tohto nástroja v rozpočtovom procese," dodala RRZ, ktorá sa vyjadrila aj k technickej stránke návrhu zavedenia limitov.