Minimálna mzda je podľa KOZ základným nástrojom zvyšovania miezd v národnom hospodárstve.
Autor TASR
Bratislava 17. októbra (TASR) - Výsledok stredajšieho (16. 10.) podvečerného hlasovania Národnej rady (NR) SR o zmene zákona o minimálnej mzde, na základe ktorého by už v roku 2021 minimálna mzda mala tvoriť aspoň 60 % z priemernej mzdy na Slovensku z roku 2019, považuje Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR za svoj historický úspech. Uviedla to Martina Nemethová, hovorkyňa KOZ SR v reakcii na schválenie príslušnej legislatívy. Poslanci NR SR tak podľa názoru odborárov schválili zákon desaťročia.
Upozornila, že počas uplynulých rokov návrhy KOZ SR na zvyšovanie minimálnej mzdy odzrkadľovali jednoznačný cieľ, a to pokračovať v trende zvyšovania minimálnej mzdy v súlade s európskou koncepciou boja proti fenoménu pracujúcej chudoby spôsobom, aby postupne dosiahla výšku 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
"Chcem sa poďakovať všetkým poslancov Národnej rady SR, ktorí zahlasovali za tento zákon desaťročia a nemalou mierou tak prispeli k zvýšeniu kvality života zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Zároveň som však sklamaný z tých poslancov, ktorí hlasovali proti tejto novele, alebo sa alibisticky zdržali hlasovania. Svedčí to o tom, že o zvyšovaní životnej úrovne obyvateľov Slovenska vedú len prázdne reči a zamestnancov využívajú len vtedy, keď sa im to v ich politickej kariére hodí," povedal na margo schváleného zákona prezident KOZ SR Marián Magdoško.
"Sme pripravení na spoluprácu s tými poslancami, ktorí majú úprimnú snahu o zlepšovanie životných podmienok každého zamestnanca a zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne každého občana v tejto krajine. Z minimálnej mzdy by totiž mali ľudia žiť, nie živoriť. Slovenskí zamestnanci si zaslúžia mzdy, ktoré im zabezpečia dôstojnú životnú úroveň," podčiarkol.
Minimálna mzda je podľa KOZ základným nástrojom zvyšovania miezd v národnom hospodárstve. Jej výška určuje minimálnu hodnotu práce, ktorú je povinný zamestnávateľ zaplatiť zamestnancovi za odpracovaný čas. Zvyšovanie minimálnej mzdy sa prostredníctvom minimálnych mzdových nárokov prenáša aj do odmeňovania prác s vyšším stupňom náročnosti. Týmto zabezpečuje spravodlivé minimálne nároky na odmeňovanie zamestnancov v porovnateľnom postavení bez ohľadu na vek, pohlavie, zamestnávateľa, pracovnú pozíciu, región a podobne.
Slovensko je podľa konfederácie prvou a jedinou krajinou v EÚ, ktorá má vytvorený mechanizmus tvorby minimálnej mzdy ako 60 % podielu z priemernej mzdy, čo je v súlade aj s programom novej predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorý by rešpektoval rozdiely na jednotlivých pracovných trhoch.
Upozornila, že počas uplynulých rokov návrhy KOZ SR na zvyšovanie minimálnej mzdy odzrkadľovali jednoznačný cieľ, a to pokračovať v trende zvyšovania minimálnej mzdy v súlade s európskou koncepciou boja proti fenoménu pracujúcej chudoby spôsobom, aby postupne dosiahla výšku 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
"Chcem sa poďakovať všetkým poslancov Národnej rady SR, ktorí zahlasovali za tento zákon desaťročia a nemalou mierou tak prispeli k zvýšeniu kvality života zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Zároveň som však sklamaný z tých poslancov, ktorí hlasovali proti tejto novele, alebo sa alibisticky zdržali hlasovania. Svedčí to o tom, že o zvyšovaní životnej úrovne obyvateľov Slovenska vedú len prázdne reči a zamestnancov využívajú len vtedy, keď sa im to v ich politickej kariére hodí," povedal na margo schváleného zákona prezident KOZ SR Marián Magdoško.
"Sme pripravení na spoluprácu s tými poslancami, ktorí majú úprimnú snahu o zlepšovanie životných podmienok každého zamestnanca a zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne každého občana v tejto krajine. Z minimálnej mzdy by totiž mali ľudia žiť, nie živoriť. Slovenskí zamestnanci si zaslúžia mzdy, ktoré im zabezpečia dôstojnú životnú úroveň," podčiarkol.
Minimálna mzda je podľa KOZ základným nástrojom zvyšovania miezd v národnom hospodárstve. Jej výška určuje minimálnu hodnotu práce, ktorú je povinný zamestnávateľ zaplatiť zamestnancovi za odpracovaný čas. Zvyšovanie minimálnej mzdy sa prostredníctvom minimálnych mzdových nárokov prenáša aj do odmeňovania prác s vyšším stupňom náročnosti. Týmto zabezpečuje spravodlivé minimálne nároky na odmeňovanie zamestnancov v porovnateľnom postavení bez ohľadu na vek, pohlavie, zamestnávateľa, pracovnú pozíciu, región a podobne.
Slovensko je podľa konfederácie prvou a jedinou krajinou v EÚ, ktorá má vytvorený mechanizmus tvorby minimálnej mzdy ako 60 % podielu z priemernej mzdy, čo je v súlade aj s programom novej predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorý by rešpektoval rozdiely na jednotlivých pracovných trhoch.