Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Ekonomika

P. Kažimír: Dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia nie sú preteky

Na snímke minister financií SR Peter Kažimír. Foto: TASR - Martin Baumann

Podľa ministra je pritom pri diskusii o rozpočte ľahké z radov opozičných poslancov kritizovať, že sa dalo málo peňazí na školy, zdravotníctvo, dôchodcov či na cesty.

Bratislava 7. decembra (TASR) – Návrh rozpočtu na rok 2018 je v poradí šiestym rozpočtom, ktorý pripravuje minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). "Urobím všetko preto, aby to, čo tu je čierne na bielom, aby sa stalo aj realitou," zdôraznil šéf rezortu financií vo štvrtok v závere rozpravy k návrhu tohto takzvaného zákona roka. Diskusia o rozpočte trvala v parlamente kratšie než minulý rok. V tomto roku sa jej zákonodarcovia venovali približne 12 hodín a ukončili ju v závere siedmeho rokovacieho dňa 23. schôdze Národnej rady (NR) SR.

Podľa ministra je pritom pri diskusii o rozpočte ľahké z radov opozičných poslancov kritizovať, že sa dalo málo peňazí na školy, zdravotníctvo, dôchodcov či na cesty. "Je to veľmi jednoduché a doprial by som každému z vás, aby ste si to vyskúšali - niekedy obrazne rozdeliť milión, keď od vás chcú tri. Skúste si to," apeloval smerom do opozičných radov.

Či sa to však opozícii páči, alebo nie, verejné financie sú podľa neho v dobrom stave. "Sú určite v lepšom stave, v akom boli pred piatimi rokmi, pred troma rokmi alebo pred dvoma rokmi," dodal.

Zároveň však trvá na tom, že dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia nie sú preteky. Pripustil, že na základe mnohých teoretických konceptov, napríklad na základe scenára nezmenených politík, pri ktorom vláda vlastne nerobí nič, by sa dosiahlo vyrovnané hospodárenie v najbližších rokoch. "A dokonca vám môžem povedať, že by som sa stotožnil aj s takýmto cieľom," konštatoval Kažimír.

Lenže to by podľa neho znamenalo, že by napríklad neznížil sadzbu daní z právnických osôb, nezrušil by daňovú licenciu či nezvýšil by platy učiteľov alebo by nemohol súhlasiť s novými nápadmi v oblasti sociálnej politiky. O návrhu rozpočtu na budúci rok by malo plénum hlasovať v stredu 13. decembra dopoludnia.

Poslanci parlamentu budú v rokovaní pokračovať v piatok 8. decembra. Čakajú na nich ďalšie z doteraz neprediskutovaných bodov. Okrem iného by mali hovoriť napríklad o návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne či o zvýšení príplatkov za prácu.

Poslanci rokujú o návrhu štátneho rozpočtu už druhý deň



Parlament včera odštartoval rokovanie o zákone roka, teda o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Rezort financií v ňom počíta v budúcom roku s poklesom deficitu na 0,83 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) vyhlásil, že návrh štátneho rozpočtu je výsledkom dohody koaličných partnerov a je dobrou správou pre ľudí. "Podarilo sa nám zostaviť rozpočet, ktorý rešpektuje požiadavky konsolidácie, a zároveň reflektuje na programové vyhlásenie vlády vo viacerých oblastiach," skonštatoval v pléne Kažimír s tým, že za predloženým rozpočtom si stojí. "Urobím všetko pre to, aby nedošlo k žiadnym zmenám, ktoré by mohli ohroziť plán vyrovnaného hospodárenia v stanovenom termíne. Tomuto rozpočtu verí aj Európska komisia (EK) a dúfam, že mu budete veriť aj vy," adresoval poslancom na začiatku rokovania o rozpočte v parlamente Kažimír.

S. Gaborčáková vidí riziká rozpočtu pri sociálnych službách



Na snímke Soňa Gaborčáková.
Foto: TASR - Pavel Neubauer
Poslanci pokračujú v rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Po skončení Hodiny otázok sa do diskusie zapojí ešte deväť zákonodarcov, ktorí sa prihlásili ústne. Ich vystúpenie v pléne však podľa rokovacieho poriadku nemôže byť dlhšie ako 10 minút.

Poslankyňa Soňa Gaborčáková (OĽaNO) vidí pre budúci rok riziko v rozpočte najmä v oblasti poskytovania dávok v hmotnej núdzi a v oblasti sociálnych služieb. "Začína sa nám cykliť chudoba u maloletých detí. Bolo by vhodné, keby sme začali riešiť veci systémovo. Dávky v hmotnej núdzi to nevyriešia. Je to potrebné urobiť prostredníctvom iných nástrojov," myslí si Gaborčáková.

Upozornila tiež na starnutie populácie. "Populácia starne a máme silné ročníky ľudí nad 80 rokov. Odporúčala som, aby sa pozrelo ministerstvo práce na to, ako sa riešia ambulantné služby. Chudoba aj starnutie obyvateľstva vyžadujú systémové riešenia a z môjho pohľadu nie sú podchytené," skonštatovala Gaborčáková.

Do diskusie sa zapojil aj jej stranícky kolega Alan Suchánek. Svoje vystúpenie upriamil na vyjadrenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá identifikovala riziká podhodnotenia výdavkov v zdravotníctve vo výške 135 miliónov eur. "Medzitým ale boli prijaté nové zdravotnícke zákony, ktoré tieto riziká nedofinancovania rezortu zdravotníctva ešte zvyšujú," podotkol Suchánek s tým, že za neadekvátnu považuje aj platbu za poistencov štátu.

J. Marosz: Rezort dopravy nie je schopný čerpať zdroje na výstavbu ciest



"Je veľmi zarážajúce, že ministerstvo dopravy na jednej strane volá po väčšom zadlžovaní našich detí, a na druhej strane nie je schopné kvôli chabému plánovaniu prípravy a výstavby diaľnic a železníc minúť ani len to, čo dostane od ministerstva financií," zdôraznil Marosz v rámci rozpravy k návrhu rozpočtu na rok 2018.

Na archívnej snímke Ján Marosz.
Foto: TASR/Jakub Kotian


Pripomenul, že na cestnú a železničnú infraštruktúru sa na rok 2018 rozpočtujú výdavky vo výške 881 miliónov eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2017 predstavuje zníženie o 1,07 miliardy eur, teda o 54,7 %. "Na diaľnice a rýchlostné cesty je na budúci rok rozpočtovaných iba 97 miliónov eur, teda osemkrát menej ako v roku 2015, keď končilo predchádzajúce programové obdobie pre eurofondy," vyčíslil tiež Marosz.

Súčasne by mal rozpočet podľa Marosza obsahovať zmienky o tom, ktoré cesty sa stavajú, prečo sa stavajú a akú hodnotu za peniaze to ľuďom prináša. "Ak rozpočet tieto náležitosti neobsahuje, potom je podľa mňa iba zhlukom nič nehovoriacich čísiel a nesplnenou domácou úlohou," zhodnotil Marosz.

Zároveň kritizoval aj nedostatočné financovanie opráv a údržby ciest prvej triedy. Tie by totiž podľa neho ročne potrebovali aspoň 80 miliónov eur, ale štátny rozpočet počíta len so sumou 40,5 milióna eur.

S tým, že finančných prostriedkov je málo, predovšetkým na opravy a rekonštrukcie ciest prvej triedy, súhlasil s poslancom Maroszom aj poslanec Mosta-Híd a splnomocnenec vlády pre rýchlostné cesty Igor Janckulík. "Ak je niečo poškodené, peniaze by sa mali nájsť a nečakať, kým sa cena navýši," dodal.

V rámci rozpravy k návrhu rozpočtu na budúci rok tiež poslankyňa hnutia OĽaNO Silvia Shahzad kritizovala nedostatočnú debarierizáciu na Slovensku. Existuje síce podľa jej slov Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ale akoby nemal rozpočet.

"Neviem sa dopátrať k tomu, koľko financií bolo k jednotlivým bodom vyčlenených," konštatovala poslankyňa. Pýtala sa preto ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD), či sa naozaj nenájdu v rozpočte prostriedky aj na debarierizáciu. "Kedy vyčleníte na debarierizáciu aspoň jeden milión?" položila otázku Shahzad.


P. Krištúfková: Rozpočet nehovorí nič o podpore rodín, nepodporíme ho



Hnutie Sme rodina neplánuje návrh štátneho rozpočtu v parlamente podporiť. Dôvodom je slabá podpora rodín.

Poslankyňa hnutia Petra Krištúfková upozornila, že vláda niektoré príspevky zvyšovala, ale udialo sa to po veľmi dlhej dobe a zvýšenie neodráža realitu. Ide najmä o rodičovský a opatrovateľský príspevok. Podľa nej sú nedostatočne podporované osamelé matky či rodiny s postihnutým dieťaťom alebo iným členom rodiny.

Na snímke Petra Krištúfková z hnutia Sme rodina.
Foto: TASR - Martin Baumann


Upozornila i na to, že opozícia predkladá často návrhy zákonov, ktoré ani nemajú vplyv na štátny rozpočet, avšak neúspešne. "Je škoda, že neboli akceptované mnohé z dobrých opozičných návrhov. Mohli sme byť ďalej v takej dôležitej oblasti, ako je podpora pre rodiny. Predložený rozpočet opäť nič nehovorí o ucelenej koncepcii pre podporu rodín. Nevytvára systém, o ktorý by sa mohli v každej etape života a v zložitej situácii rodiny oprieť. Iba hasí tam, kde je to neúnosné. Preto návrh rozpočtu nepodporíme," avizovala Krištúfková.

Hnutie však podporuje návrh na zvýšenie príplatkov za nočnú a sviatočnú prácu, ako aj zavedenie príplatku za prácu počas víkendov. S týmito opatreniami návrh rozpočtu počíta. "Vítame zvýšenie príplatkov, ale je to dôkazom, že aj opozičné návrhy môžu byť inšpiratívne," podotkla poslankyňa.

Za diskutabilné však považuje zmeny týkajúce sa príspevkov na dochádzanie za prácou. "Príspevok na presťahovanie sa za prácou má byť do sumy 4000 eur. Ktorí z vás by sa s celou rodinou preťahovali, zmenili trvalé bydlisko, manželka by si musela hľadať inú prácu, deti by museli zmeniť školu? Firmy dávajú zmluvy na dobu určitú, zvyčajne na jeden rok," podotkla Krištúfková. Toto opatrenie podľa nej nič nerieši. "Vzniká otázka, či by sa financie vyčlenené na tento účel v objeme 4,5 milióna eur nemali radšej použiť napríklad pre rodiny so zdravotne ťažko postihnutým členom," myslí si Krištúfková.


Na snímke minister financií SR Peter Kažimír (SMER-SD) počas rokovania 23. schôdze NR SR.
Foto: TASR - Martin Baumann


P.Kažimír: Nemôžete ma kritizovať za deficit a žiadať ďalšie milióny navyše



Opozícia nemôže volať po vyrovnanom hospodárení a zároveň žiadať ďalšie milióny eur v jednotlivých rezortoch. Myslí si to minister financií Peter Kažimír (Smer-SD), ktorý reagoval na kritiku opozičného poslanca Martina Fecka (OĽaNO), ktorý hovoril o nedostatku zdrojov v pôdohospodárstve. Zároveň však kritizoval nedosiahnutie vyrovnaného hospodárenia.

"Buďme k sebe čestní. Nemôžete ma kritizovať za to, že nemám nulu v deficite a zároveň žiadať ďalšie stovky miliónov eur na podporu napríklad pôdohospodárstva," adresoval opozičným kritikom Kažimír.

Opozičného poslanca Martina Fecka (OĽaNO) zaujíma, či štátny rozpočet počíta s vyššími prostriedkami aj pre rezort pôdohospodárstva a či je v záujme vlády zvýšiť konkurenčnú schopnosť agropodnikateľov na trhu Európskej únie a pripravuje nejaké opatrenia.

Fecko hovoril o tom, že Slovensko nedosiahlo ešte vyrovnané hospodárenie. Upozornil aj na nedostatočné financovanie pôdohospodárstva, čítal z listov pôdohospodárov a organizácií, ktoré upozorňujú na aktuálne problémy. "Jedným hlasom hovoríte, že už dávno malo byť vyrovnané hospodárenie a zároveň hovoríte o vyšších výdavkoch. Ja nie som Copperfield. Neviem vyhovieť tým, ktorí hovoria plaťte menej daní tomuto štátu a vyhovieť vám, ktorí hovoríte, dajte viac peňazí, lebo v tejto oblasti je to potrebné," skonštatoval Kažimír. Všetky opatrenia totiž niečo stoja. "Je tu mnoho skrytých problémov, ktoré táto krajina má. Buďme k sebe ale čestní, že sa nedá všetko urobiť, všetko zo dňa na deň," podotkol minister financií.

Upozornil tiež na to, že vláda sa snažila pomôcť, ak mali poľnohospodári problémy. Vláda našla napríklad zdroje na pomoc slovenským mliekarom. "Ak mráz zničí ovocinárom sady, vieme im pomôcť jednorazovou injekciou. Vieme pomôcť vinárom," upozornil Kažimír.

Ak bude hospodárenie štátu v budúcom roku lepšie, ako očakávané, v poľnohospodárstve by sa mohli uskutočniť zmeny. "Na budúci rok som sľúbil ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej (nominantka SNS), že ak budú výsledky hospodárenia lepšie, ako očakávame, tak sa vrátime k novej modernej schéme zelenej nafty, napríklad. Ale nie na báze, že zamestnáme ďalších 300 colníkov, aby kontrolovali, či je nafta červená alebo modrá. Musí to byť model podpory, ktorý bude orientovaný na intenzifikovanú výrobu," avizoval Kažimír.


Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) by mal zdôvodniť, prečo má Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) naplánovaný vyšší rozpočet na budúci rok. Myslí si to opozičný poslanec Karol Galek (SaS), ktorý počas rokovania o návrhu štátneho rozpočtu upozornil na rast zdrojov regulačného úradu. Podľa neho by nemala vláda zneužívať výdavky ľudí, ktoré sú v regulovaných cenách energií.

Parlament o návrhu štátneho rozpočtu rokuje už druhý deň. Do rozpravy je písomne ešte prihlásených sedem poslancov. Následne sa budú môcť zákonodarcovia prihlásiť ústne. Medzi prvými v dnešnej rozprave vystúpil Galek, ktorý sa venoval energetike, ktorá s rozpočtom tiež súvisí. "Novým šéfom úradu sa stal Ľubomír Jahnátek. Je to taká zmena z dažďa pod odkvap. Úrad požiadal a dostane o 1,1 milióna eur viac. Predstavuje to zvýšenie o takmer 32 %," skonštatoval na úvod siedmeho rokovacieho dňa 23. schôdze Národnej rady (NR) SR Galek.

Pritom podľa jeho slov aj samotný rozpočet za šéfovania Jozefa Holjenčíka bol napríklad v roku 2015 významne nafúknutý. "Vtedy to bolo určené na kontrolu distribučných spoločností, ale, bohužiaľ, nepriniesla žiadne výraznejšie zmeny v stanovovaní distribučných poplatkov. Dnes máme vyšší rozpočet tohto regulačného úradu. Ako dôvod je uvedené, že pribudli noví zamestnanci. Dokonca Jahnátek pre svoju bývalú poslaneckú asistentku vytvoril novú sekciu na úrade, plus pribudli dvaja noví podpredsedovia," podotkol Galek. Ocenil však plánovanú valorizáciu platov súčasným zamestnancom. "Čím vás presvedčil Jahnátek, že má nárok na o 30 % vyšší rozpočet pre úrad? Vláda by nemala zneužívať výdavky ľudí, ktoré sú priamo v regulovaných cenách energií, pokiaľ majú iba malú možnosť ovplyvniť ich výšku," adresoval Kažimírovi Galek.

Upozornil na to, že aj v budúcom roku vzrastie cena elektriny. "Človek by očakával, že sociálna vláda práve toto zvýšenie cien vykryje znížením nároku na dividendu. Ale toto sa, bohužiaľ, nedeje, práve naopak. Dividenda je dokonca naplánovaná vo vyššej výške ako tomu bolo v minulom roku. Takže ľudia na jednej strane doplácajú na nedokonalú reguláciu, na vývoj ceny na trhu, a potom ešte aj na chamtivosť vlády vo forme nepriamych daní v cene elektriny," dodal Galek.

Popoludní príde na rad pravidelná štvrtková Hodina otázok, počas ktorej bude premiér Robert Fico spolu s ministrami odpovedať na otázky poslancov. Viacerých vládnych poslancov zaujíma to, ako chce vláda v budúcnosti riešiť platy ústavných činiteľov a čo hovorí premiér na odmeňovanie nominantov v štátnych podnikoch. Poslanca Petra Chudíka (Smer-SD) zaujíma názor premiéra na stanovisko Ústavného súdu SR vo vzťahu k nevymenovaniu ústavných sudcov prezidentom Andrejom Kiskom.