Bratislava 23. októbra (TASR) - Parlament odmietol návrh novely zákona o tepelnej energetike z dielne opozičnej SaS. Cieľom návrhu bolo, aby si žiadatelia o stavebné povolenie, napríklad bytové spoločenstvá, mohli zvoliť výhodné dodávky tepla a aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome. Návrh SaS predložila do parlamentu už po piatykrát.

Zo zákona sa mali vypustiť ustanovenia, podľa ktorých má pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla postavenie dotknutého orgánu, ktorého stanovisko je záväzné. Poslanec Karol Galek (SaS) upozornil, že cieľom tohto zákona bolo odstrániť akési teplárenské nevoľníctvo.

"V praxi toto neprijateľné ustanovenie o dodávateľovi ako dotknutom orgáne vydávajúcom záväzné stanovisko znamená právo veta miestnej teplárne na zablokovanie výstavby vlastných kotolní v bytových domoch," argumentoval Galek. Výsledkom podľa neho je, že ceny tepla sú na Slovensku vyššie ako vo Fínsku. "Netušíme, aké sú tie ostatné náklady, ktoré si veľké teplárne uplatňujú v cenách energií," doplnil.

Podľa neho je v slobodnej spoločnosti a právnom štáte absurdné, aby veľké teplárenské spoločnosti mohli vetovať vznik konkurencie. "Komu takéto vetovanie pomáha? Určite nie ľuďom," myslí si Galek. Ľudia by si podľa SaS mali sami vybrať, čo je pre nich výhodnejšie.

Plénum odmietlo balík energetických zákonov z dielne SaS

Opozičná strana SaS neuspela v parlamente s balíkom návrhov energetických zákonov, ktorých hlavným cieľom bolo zníženie cien elektriny na Slovensku.

Cieľom prvého návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach bola legislatívna úprava použitia zisku z poskytovania systémových služieb zo strany SEPS, ktorej stopercentným vlastníkom akcií je Slovenská republika. V jej mene koná Ministerstvo financií SR. Podľa liberálov má táto spoločnosť monopolné postavenie v rámci zabezpečenia prevádzkovej spoľahlivosti celej elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky. Novelou poslanci reagovali na fakt, že napriek každoročnej ziskovosti štátnej spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) je tarifa za systémové služby jedna z najvyšších v rámci EÚ. "Túto tarifu v koncovej cene elektriny uhrádzajú spotrebitelia a ostatní koncoví odberatelia elektriny, inými slovami sa podieľajú na ziskovosti predmetnej štátnej spoločnosti," uviedli poslanci SaS.

Parlament odmietol aj druhú novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorej cieľom bolo zvýšenie transparentnosti a verejnej kontroly cenovej regulácie monopolných činností v elektroenergetike, plynárenstve, teplárenstve a vodnom hospodárstve. SaS navrhovala zaviesť povinnosť pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zverejňovať na svojom webovom sídle všetky cenové rozhodnutia. Vo vzťahu k prirodzeným monopolom a ďalším regulovaným subjektom vykonávajúcim činnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme liberáli navrhovali zaviesť povinnosť úradu zverejňovať aj cenové návrhy, ich zmeny a doplnenia, prípadne aj iné podklady, na základe ktorých úrad určil cenu, ak regulovaný subjekt nebol v cenovom konaní kooperatívny. Tiež sa malo upraviť obchodné tajomstvo, za jeho porušenie sa nemalo považovať sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeranom zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre regulované činnosti vykonávané prirodzenými monopolmi.

Poslednou odmietnutou novelou z dielne SaS bola novela zákona o energetike. Liberáli navrhovali vypustenie tých ustanovení zákonov, ktoré upravujú oprávnenie ministerstva hospodárstva uložiť vo všeobecnom hospodárskom záujme povinnosti, akými sú povinnosť zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, ďalej prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Novelou sa tiež mali vypustiť z legislatívy tie ustanovenia, ktoré upravujú podmienky cenovej regulácie výroby elektriny z domáceho uhlia a cenovej regulácie taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov na plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme.

NRSR: Zmeny v lehotách na penalizovanie daňovníka z dielne SaS plénum odmietlo

Lehoty pre možnosť penalizovania daňovníka sa podľa návrhu z dielne opozičných poslancov za SaS Ondreja Dostála a Petra Osuského neupravia. Cieľom predkladateľov bolo, aby nedochádzalo k prípadom, keď je daňovník penalizovaný daňovým úradom s oneskorením niekoľkých rokov, a to napríklad vo veci nedoplatku, ktorý medzičasom priznal a uhradil.

Zákon podľa predkladateľov v súčasnosti obsahuje lehotu päť rokov od dopustenia sa správneho deliktu, po uplynutí ktorej nemožno uložiť pokutu za niektoré správne delikty, a lehotu päť rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom mala byť splnená určitá povinnosť, po uplynutí ktorej nemožno vyrubiť úrok z omeškania.

Lehota by sa podľa predkladateľov nemala odvíjať do termínu, keď mala byť povinnosť splnená, ale od termínu, keď bola takáto povinnosť dodatočne splnená. Skrátenie lehoty má zároveň vytvoriť tlak na to, aby daňové úrady postihovali porušovanie povinností daňovníkmi rýchlejšie a neodkladali sankcionovanie daňovníkov neprimerane dlho.

Poslanci navrhovali lehotu jeden rok od dodatočného splnenia povinnosti pre uloženie pokuty v prípade oneskoreného podania daňového priznania a v prípade oneskoreného splnenia oznamovacej povinnosti. Rovnaká lehota jeden rok mala platiť aj od dodatočného zaplatenia preddavku na daň. Ide pritom aj o situácie, keď daňový subjekt neplatí preddavok na daň, ale svoju daňovú povinnosť si splní zaplatením dane na základe daňového priznania za príslušný kalendárny rok. Lehotu dva roky zasa navrhovali od dodatočného zaplatenia dane, rozdielu dane, splátky dane alebo sumy na zabezpečenie dane alebo dodatočného odvedenia vybraného preddavku na daň, vybranej dane alebo zrazenej dane.