Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Rast inflácie v eurozóne sa síce v marci spomalil na 2,4 %, avšak tempo rastu cien v sektore služieb sa už mesiace drží na úrovni 4 %, čo je dvojnásobok inflačného cieľa ECB (2 %).
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Washington/Riga 19. apríla (TASR) - Je príliš skoro vyhlásiť víťazstvo nad infláciou v eurozóne. Riziko väčšieho a dlhšie trvajúceho rastu spotrebiteľských cien, ako sa očakávalo, "je súčasťou hry". Uviedol to člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Martinš Kazaks v rozhovore vo Washingtone, kde sa zúčastňuje jarného zasadania Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Podľa neho je potrebné zostať opatrný. Rast inflácie v eurozóne sa síce v marci spomalil na 2,4 %, avšak tempo rastu cien v sektore služieb sa už mesiace drží na úrovni 4 %, čo je dvojnásobok inflačného cieľa ECB (2 %).
Predbežné údaje medzitým naznačili, že rast miezd, čo je ukazovateľ, ktorý centrálne banky pozorne sledujú, sa v eurozóne začína stabilizovať. To umožnilo ECB vyslať signál, že v júni pravdepodobne zníži náklady na pôžičky, pokiaľ sa ekonomický výhľad medzitým drasticky nezmení.
No to, aké kroky budú nasledovať po júni, je menej jasné. Kazaks vyzval na "konzistentný, na dátach závislý" prístup k uvoľňovaniu menovej politiky. Vyhlásil pritom, že nevidí potrebu "ponáhľať sa" so znižovaním úrokov na úroveň, pri ktorej náklady na pôžičky prestanú brzdiť aktivitu. "Áno, ekonomika nie je silná, ale zdá sa, že dôvera sa zlepšuje," povedal. "Nie sme v krízovom režime," dodal.
Prezidentka ECB Christine Lagardová uviedla, že v Európe "jasne vidno známky oživenia" po viac ako roku takmer stagnácie ekonomiky. Produkcia v eurozóne však zostáva krehká.
Maltský člen Rady guvernérov ECB Edward Scicluna v tejto súvislosti poznamenal, že oživenie regiónu závisí od nižších nákladov na pôžičky.
"Ak neznížime sadzby, a ak reštriktívnejšia menová politika v USA ovplyvní podmienky globálneho financovania, bude to pre ekonomiku eurozóny dvojnásobná škoda," skonštatoval v separátnom rozhovore pre Bloomberg. "Naša menová politika je veľmi reštriktívna a s klesajúcou infláciou sa v reálnom vyjadrení stáva ešte reštriktívnejšou."
Investori v súčasnosti predpovedajú tri až štyri zníženia úrokov ECB. Niektorí predstavitelia banky sa však obávajú, že jej manévrovací priestor bude obmedzený, ak americká centrálna banka Fed odloží zníženie svojich úrokových sadzieb pre pretrvávajúce cenové tlaky. Šéf rakúskej centrálnej banky Robert Holzmann sa domnieva, že pri takomto scenári by pre ECB bolo ťažké príliš sa vzdialiť od svojho amerického náprotivku.
Kazaks pripustil, že medzi týmito dvoma ekonomikami existujú väzby, ktoré musia predstavitelia ECB brať do úvahy pri stanovovaní menovej politiky.
"Naše ekonomiky sú prepojené, najmä finančné trhy. To bude mať určitý vplyv na spôsob, akým prijímame naše rozhodnutia, ale naším mandátom je cenová stabilita pre eurozónu," dodal.
Podľa neho je potrebné zostať opatrný. Rast inflácie v eurozóne sa síce v marci spomalil na 2,4 %, avšak tempo rastu cien v sektore služieb sa už mesiace drží na úrovni 4 %, čo je dvojnásobok inflačného cieľa ECB (2 %).
Predbežné údaje medzitým naznačili, že rast miezd, čo je ukazovateľ, ktorý centrálne banky pozorne sledujú, sa v eurozóne začína stabilizovať. To umožnilo ECB vyslať signál, že v júni pravdepodobne zníži náklady na pôžičky, pokiaľ sa ekonomický výhľad medzitým drasticky nezmení.
No to, aké kroky budú nasledovať po júni, je menej jasné. Kazaks vyzval na "konzistentný, na dátach závislý" prístup k uvoľňovaniu menovej politiky. Vyhlásil pritom, že nevidí potrebu "ponáhľať sa" so znižovaním úrokov na úroveň, pri ktorej náklady na pôžičky prestanú brzdiť aktivitu. "Áno, ekonomika nie je silná, ale zdá sa, že dôvera sa zlepšuje," povedal. "Nie sme v krízovom režime," dodal.
Prezidentka ECB Christine Lagardová uviedla, že v Európe "jasne vidno známky oživenia" po viac ako roku takmer stagnácie ekonomiky. Produkcia v eurozóne však zostáva krehká.
Maltský člen Rady guvernérov ECB Edward Scicluna v tejto súvislosti poznamenal, že oživenie regiónu závisí od nižších nákladov na pôžičky.
"Ak neznížime sadzby, a ak reštriktívnejšia menová politika v USA ovplyvní podmienky globálneho financovania, bude to pre ekonomiku eurozóny dvojnásobná škoda," skonštatoval v separátnom rozhovore pre Bloomberg. "Naša menová politika je veľmi reštriktívna a s klesajúcou infláciou sa v reálnom vyjadrení stáva ešte reštriktívnejšou."
Investori v súčasnosti predpovedajú tri až štyri zníženia úrokov ECB. Niektorí predstavitelia banky sa však obávajú, že jej manévrovací priestor bude obmedzený, ak americká centrálna banka Fed odloží zníženie svojich úrokových sadzieb pre pretrvávajúce cenové tlaky. Šéf rakúskej centrálnej banky Robert Holzmann sa domnieva, že pri takomto scenári by pre ECB bolo ťažké príliš sa vzdialiť od svojho amerického náprotivku.
Kazaks pripustil, že medzi týmito dvoma ekonomikami existujú väzby, ktoré musia predstavitelia ECB brať do úvahy pri stanovovaní menovej politiky.
"Naše ekonomiky sú prepojené, najmä finančné trhy. To bude mať určitý vplyv na spôsob, akým prijímame naše rozhodnutia, ale naším mandátom je cenová stabilita pre eurozónu," dodal.
