Bratislava 12. decembra (TASR) - Napriek tomu, že následky zmeny klímy na Slovensku nebudú také závažné ako v mnohých iných krajinách, je podľa analytičky nevyhnutné, aby prispievalo k pozitívnej zmene. "Pokiaľ budú menšie krajiny v týchto iniciatívach pasívne, aktivita veľkých nebude stačiť na predchádzanie zmeny klímy," povedala pre TASR Kristína Petríková z Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia.

Pripomenula, že Slovensko patrí medzi vyspelé krajiny, kde ťažký a energeticky náročný priemysel tvorí veľkú časť ekonomiky, a tým tiež prispieva ku globálnym emisiám. "V roku 2015 Slovensko vypustilo vyše 41 miliónov ton CO2, celkový objem skleníkových plynov má u nás dlhodobo klesajúcu tendenciu. Na základe parížskej dohody by mali byť emisie naďalej prísne obmedzované aj po roku 2020," priblížila Petríková.

Ministerstvo životného prostredia momentálne v spolupráci so Svetovou bankou pripravuje Štúdiu nízkouhlíkového rozvoja, ktorá identifikuje nákladovo efektívne možnosti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030, s výhľadom do roku 2050. V súčasnosti väčšina emisií CO2 pochádza zo sektorov priemyslu, energetiky a dopravy, teda opatrenia v týchto sektoroch budú podľa Petríkovej kľúčové.

"V oblasti energetiky by mali byť postupne vytesnené uhlíkovo náročné zdroje, ako je spaľovanie uhlia, a podporené by mali byť obnoviteľné zdroje energie a energetická efektívnosť. V doprave je dôležité zavádzať udržateľné riešenia, ako je rozvoj elektromobility, ktorá primárne využíva lokálne obnoviteľné zdroje, a podpora nízkoemisnej hromadnej dopravy. Štát by mal v spolupráci s tretím sektorom zvyšovať environmentálne povedomie, aby sa zmena klímy stala verejne rešpektovanou témou, ku ktorej obyvateľstvo pristupuje aktívne," zhrnula Petríková.

Ku zmierneniu zmeny klímy znižovaním svojej uhlíkovej stopy môžu prispieť aj jednotlivci. "Aj keď tieto príspevky môžu byť na individuálnej úrovni relatívne malé, za všetkých obyvateľov Slovenska môže naša voľba klimatickú zmenu výrazne ovplyvniť," uviedla Petríková. Za pozitívne príklady dáva uprednostnenie verejnej dopravy pred autom, obmedzenie leteckej prepravy, používanie energeticky úsporných zariadení v domácnosti či konzumácia lokálnych sezónnych potravín.

Zmena klímy je témou utorkového summitu Jedna planéta v Paríži. Slovensko na ňom zastupuje šéf envirorezortu László Sólymos. Zvolal ho francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý na ňom privíta vyše 50 svetových lídrov. Na summite bude celkovo okolo 4000 delegátov hovoriť okrem iného o financovaní opatrení na ochranu klímy či záväzkoch k uhlíkovej neutralite. Koná sa dva roky po tom, čo sa prijala parížska klimatická dohoda.