< sekcia Československé výročia 2018

Pred 50 rokmi vznikla výzva Dvetisíc slov

Ilustračné foto Foto: TASR

Vedci prišli s myšlienkou manifestu, pretože sa obávali o ďalší osud obrodného procesu. Spísali niekoľko stručných bodov, ktoré 6. júna 1968 odovzdali Ludvíkovi Vaculíkovi.

Praha/Bratislava 27. júna (TASR) - Manifest "Dvetisíc slov, ktoré patria robotníkom, poľnohospodárom, úradníkom, umelcom a všetkým" je najznámejším a najdôležitejším dokumentom Pražskej jari. V stredu 27. júna uplynie 50 rokov od jeho uverejnenia.

Autorom textu je český spisovateľ Ludvík Vaculík, k napísaniu textu ho však inšpirovali vedci Otto Wichterle, chemik a vynálezca gélových kontaktných šošoviek, lekár Jan Brod, lekár Otakar Poupa a imunológ Miroslav Holub, ktorý zároveň patril k najvýznamnejším českým básnikom.

Vedci prišli s myšlienkou manifestu, pretože sa obávali o ďalší osud obrodného procesu. Spísali niekoľko stručných bodov, ktoré 6. júna 1968 odovzdali Ludvíkovi Vaculíkovi. Celý manifest bol hotový 11. júna a do dvoch týždňov ho podpísalo 70 rešpektovaných osobností, medzi nimi napríklad herci Iva Janžurová a Rudolf Hrušínský, spevák Karel Gott, režiséri Karel Kachyňa a Jiří Menzel či spisovateľ Milan Kundera. Pripojilo sa aj niekoľko robotníkov.

Dokument 27. júna 1968 uverejnili Literární listy a denníky Práca, Mladá fronta a Zemědělské noviny. Po dvoch dňoch vyšiel v ostravskom denníku Nová svoboda.

Dokument nabádal k rozvoju ľudového hnutia a podpore demokratizačného procesu, zároveň však varoval pred antikomunizmom. V jeho úvode sa okrem iného píše: "S nádejami prijala väčšina národa program socializmu. Jeho riadenie sa však dostalo do rúk nepravým ľuďom. Neprekážalo by až tak, že nemali dosť štátnických skúseností, vecných znalostí ani filozofického vzdelania, keby aspoň boli mali viac obyčajnej múdrosti a slušnosti, aby si vedeli vypočuť mienku ostatných a pripustili svoje postupné vystriedanie schopnejšími."

Dokument žiada "odchod ľudí, ktorí zneužili svoju moc, poškodili verejný majetok, jednali nečestne alebo kruto". So znepokojením tiež prijíma možnosť, že by do osudu Československa zasiahli cudzie sily.

Reakcia komunistov bola veľmi rýchla a ostrá. Ešte v deň zverejnenia zaoberalo sa výzvou na mimoriadnom zasadnutí predsedníctvo Ústredného výboru KSČ. "V diskusii vystúpili obe politické krídla: konzervatívci aj reformisti. Konzervatívci v texte videli protisovietsku provokáciu a podnet na občiansku vojnu. Reformisti ho považovali za ohrozenie svojich reforiem," konštatuje portál totalita.cz.

Počas rokovania telefonoval prvému tajomníkovi KSČ Alexandrovi Dubčekovi najvyšší sovietsky predstaviteľ Leonid Brežnev, ktorý označil výzvu Dvetisíc slov za "nástup síl, ktorý navodí kontrarevolučnú situáciu". Predsedníctvo manifest odmietlo, aj keď miernejšou formou, než odporúčal Brežnev. Vo svojom stanovisku konštatuje, že "výzva sa napriek poctivosti úmyslov autora aj signatárov obracia proti novej politike strany a vlády."

Vedenie KSČ organizovalo akcie na podporu svojho stanoviska, spontánna reakcia verejnosti však bola opačná. Veľa pracovísk výzvu Dvetisíc slov prijalo kladne a podporilo ju. Pre sovietske vedenie však išlo len o ďalší dôkaz, že Dubčekovo vedenie v Československu nerešpektuje pokyny Moskvy.

Po invázii sovietskych vojsk a ostatných spojeneckých armád 21. augusta 1968 a po definitívnej porážke Pražskej jari sa výzva Dvetisíc slov stala symbolom kontrarevolúcie a jej signatári boli prenasledovaní.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.