Poslaneckej iniciatíve nemožno klásť žiadne medze, takže základná otázka z vecného aj politického hľadiska znie, ktorý z dvoch aktuálnych návrhov predsedu OĽaNO je zlý a ktorý horší, píše J. Hrabko.
Ústavní experti rastú ako huby po daždi, čo v právnom bezvedomí – v akom sa krajina nachádza už od svojho vzniku – nie je síce zo straníckeho hľadiska nijako prekvapujúce, iba z vecného, píše Hrabko.
Ak sa preto niekomu zdá, že to je a bude zlé, zdanie ho klame – bude to horšie, píše J. Hrabko na margo diania v NR SR.
Ak je vláde vyslovená nedôvera, voľby by sa mali konať v najbližšom možnom termíne, píše J. Hrabko.
To, čo prekvapilo v prvom kole – a veľmi príjemne – prekvapilo aj v kole druhom: víťazom týchto prezidentských volieb sú voliči. Účasť na voľbách sa nedá nazvať inak ako veľkolepá, píše J.Hrabko.
Schválená novela Ústavy predčasné voľby nezaručuje, iba ich umožňuje. Je to prvý krok k tomu, aby vôbec mohli byť, píše J. Hrabko.
Referendum sa skončilo, ale zabudnúť na jeho výsledok sa nedá a ani by to nebolo správne. Správne ho treba iba vyhodnotiť, píše J. Hrabko.
Doteraz – po páde vlády V. Mečiara aj I. Radičovej – to bolo naopak: po prvom kole sa veci už nevyhrocovali, ale dolaďovali. Bolo to však dávno, teraz sa straníci správajú už inak, píše J. Hrabko.
Vskutku, nie každému sa podarí tak ako premiérovi E. Hegerovi, dokázať premeniť podporu ústavnej väčšiny 91 poslancov na väčšinu 78 poslancov, ktorí hlasovali za pád jeho vlády, píše J. Hrabko.
Voľby sú pritom jediným východiskom z tejto politickej šlamastiky, do ktorej sa politici sami vmanévrovali. Všetko ostatné je a bude iba predlžovanie agónie, píše J. Hrabko.